Súkromní konzultanti stoja štát minimálne o tretinu viac, ako keby investoval do vlastných ľudí

9. apríla 2020, odkaz na mediálny blog

• Hodinová odmena externého konzultanta typicky dosahuje 65 – 115 eur bez DPH, v niektorých zmluvách však nie je uvedená vôbec.
• Štát ročne míňa najmenej 31,8 milióna na súkromných konzultantov.
• Využívaním vlastných špecialistov by bolo možné ušetriť 30 až 60 percent.
• Výhodou vlastných ľudí je aj to, že získané vedomosti ostanú vo verejnom sektore.

Štát podpisuje s konzultačnými firmami zmluvy za desiatky miliónov eur ročne. Nie je to automaticky škandál, netreba za tým ani hneď hľadať zlý úmysel. Konzultanti dokážu pružne poskytnúť expertízu a ľudskú kapacitu, ktorá pomáha inštitúciám dosahovať lepšie výsledky.

Problém však je, že súčasná prax prináša pochybnú hodnotu za peniaze. Ak by štát tieto výkony robil interne, mohol by ušetriť 30 až 60 %. Nejde však len o priame výdavky. Posilnenie vnútorných kapacít by zlepšilo schopnosť štátu spravovať veci verejné na základe dát a analýz a znížilo závislosť od externých dodávateľov.

Útvar hodnoty za peniaze sa pozrel na vyše 300 zmlúv na poradenské služby z obdobia 2015 až 2019 v celkovej hodnote 159 mil. €. V priemere to predstavuje 31,8 mil. € ročne.

Už dnes vieme povedať, že výdavky na konzultantov za rok 2020 budú nadpriemerné – vo februári podpísal Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu zmluvy na pomoc pri IT projektoch za 57 mil. €.

Graf - ÚHP

Medzi najväčších obstarávateľov konzultačných služieb patria ministerstvo dopravy, ministerstvo vnútra, ministerstvo práce, úrad vlády a spomenutý úrad podpredsedu vlády.

Typicky poskytované služby konzultantov sú analýzy, projektová podpora, procesné analýzy a IT poradenstvo (IT vývoj nebol do výpočtu ÚHP zahrnutý). Často ide o kombináciu týchto odborných činností. V pomere k výdavkom na mzdy zamestnancov ide o významné sumy.

Graf - ÚHP

Hodinová odmena externého konzultanta typicky dosahuje 65 – 115 eur bez DPH, v niektorých zmluvách však nie je uvedená vôbec.

Pri konzervatívnom odhade výdavkov na porovnateľne kvalifikovaného štátneho analytika je priestor na úsporu 30 až 60 %.

Aj čiastočné naplnenie tohto potenciálu by ušetrilo milióny eur ročne v štátnom rozpočte. Pri výpočte sme zohľadnili reálne výdavky na mzdy, odvody, benefity, sekretariát, podporu, vzdelávanie, IT techniku atď. Z časového fondu boli odpočítané dni na dovolenku, PN a podobne a časť pracovného času je vyhradená na neprojektové aktivity.

Ako na hodnotu?

Interný výkon by nepriniesol len priame úspory. Umožnil by zachytávať know-how a zlepšovať prostredie na implementáciu navrhovaných opatrení. Prácou na projektoch získavajú analytici cenné skúsenosti a schopnosti, ktoré môžu využiť pri ďalších zadaniach.

Pri externom poradenstve tento potenciál odchádza mimo verejného sektora. Rozsiahlym využívaním externých konzultantov sa teda schopnosť administrovať verejnú správu a zlepšovať verejné služby koncentruje v súkromnom sektore, čím sa zvyšuje závislosť štátu od dodávateľov.

Kvalita práce externých konzultantov nie je systematicky hodnotená a výstupy nie sú zverejňované. Ich zapojenie a práca sa často končí podpisom akceptačného protokolu zo strany štátu alebo ukončením projektu. Neexistuje systém hodnotenia kvality práce obstarávateľmi, výmeny skúseností medzi rezortmi a ani externej kontroly kvality práce a výstupov.

Naopak, štátni analytici podliehajú sieťovému hodnoteniu analytických útvarov na ministerstvách a ich výstupy sú zverejňované. Know-how zostáva vo verejnom sektore, čo umožňuje pružne naviazať spoluprácu aj po projekte a využiť získané skúsenosti aj pri implementácii.

Vyšší dôraz na interný výkon neznamená, že každú poradenskú činnosť by mali vykonávať interní zamestnanci. Predpoklad zvýšenia hodnoty za peniaze vzniká najmä pri nešpecializovaných a opakujúcich sa typoch služieb. Štát v súčasnosti napríklad rozsiahlo využíva konzultantov na projektové riadenie a IT.

Ak štát zabezpečí základnú analytickú kapacitu a manažérsky know-how, zlepší svoju schopnosť dosahovať pri využívaní externých konzultantov hodnotu za peniaze.

Treba však zlepšiť proces obstarávania konzultantov, napojiť ho na plánovanie ľudských zdrojov a pri výkone zabezpečovať prenos skúseností na interných zamestnancov. Výstupy by mali byť verejné a napĺňanie cieľov rezortov by sa malo hodnotiť aj po dokončení poradenského projektu.

Ako lepšie obstarávať externých konzultantov? 

1. Napojiť poradenské služby na plánovanie ľudských zdrojov 

Ministerstvá by mali mať prehľad o odborných schopnostiach a kapacitách, ktoré potrebujú na dosahovanie svojich cieľov. Následne by mali naplánovať, či tieto potreby naplnia interne alebo externe. Externí konzultanti by nemali zabezpečovať poradenstvo v činnostiach, ktoré sú súčasťou bežnej a opakovanej agendy rezortov.

2. Najímať externých konzultantov, iba ak nie je možné pokryť potreby projektu interne

Obstarávateľ by si mal najprv overiť, či sa dá zadanie urobiť internými kapacitami štátu. A to aj mimo obstarávajúcej organizácie. Ministerstvá a úrady by mali zdôvodniť, prečo je príliš drahé alebo náročné dobudovať internú kapacitu.

3. Mať vopred jasnú predstavu, aké sú ciele a prínosy projektu

Aj v prípade, že dodávateľ odvedie dobrú prácu, je možné, že odporúčania štát nedokáže využiť. Napĺňanie týchto cieľov by sa malo vyhodnocovať.

4. Zabezpečiť prenos know-how v projektoch na interných zamestnancov

Štát by mal požadovať zapájanie interných zamestnancov do tímov s konzultantmi, spoluprácu pri vykonávaní projektu a formálne školenia.

5. Zverejňovať výstupy externých konzultantov

Zabezpečí to lepšiu informovanosť v rámci odbornej diskusie, zvýši transparentnosť a zväčší priestor na kontrolu kvality dodaných služieb. Zverejňovanie pomôže lepšie identifikovať duplicitné aktivity a predchádzať im. Pre štátnych analytikov je štandardom analýzy zverejňovať, tie obstarané dnes nájdete na internete zriedkavo.

Autor: Anton Gromóczki