[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
31. októbra 2022, odkaz na mediálny blog
Inštalujeme kamery na snímanie prázdnych stien a pre tovar sa mala stavať lepšia trať ako tá existujúca pre ľudí. Nápady, ktoré radšej nemali ani vzniknúť a odmietajú odísť. Investiční zombíci.
Pod pojmom zombie sa najčastejšie rozumejú živé mŕtvoly, resp. oživení mŕtvi bez duše. Aj vo svete investícií občas narazíme na nápady, ktoré nie a nie odísť. Nemajú žiadny význam, zbytočne oberajú o čas a energiu a odpútavajú pozornosť od toho, čo by sa prioritne riešiť malo. Tri nebezpečné exempláre vám na Halloweena predstavíme. Rozumne hospodáriť sa nám bude dariť len vtedy, ak zombíkov rozoznáme a pomôžeme im na večný odpočinok.
Už roky slimačím tempom modernizujeme vlakové spojenie medzi Bratislavou a Košicami. Do zrýchlenia išli miliardy a potrebné budú ďalšie 4 miliardy. Napriek tomu opakovane strašil nápad, že komfortné a rýchle cestovanie medzi najväčšími slovenskými mestami potrebuje ázijský tovar, nie ľudia. Tovar z Pekingu mal na svojej transkontinentálnej trase križovať aj srdce Európy. To by bolo v poriadku, ak by tovar jazdil po existujúcich, vylepšených tratiach na Slovensku. Niekomu sa však zdala zaujímavejšia priama linka Peking/Moskva – Bratislava - Viedeň, a tak sa začala pripravovať úplne nová trať pre nákladné vlaky za približne 7 miliárd eur. Navyše mala byť širokorozchodná, aby po nej bežné európske vlaky ani náhodou nemohli jazdiť.
Projekt rozšírenia širokorozchodnej trate z východného Slovenska po Viedeň sa spomínal už v roku 2007. Politici myšlienku neskôr znovu vzkriesili v roku 2018 natoľko, že sa posudzovali vplyvy na životné prostredie. Čo na to hovorili konzultanti? Projekt je návratný a zarobí si na seba sám, dokonca ako prvý v Európe! Žiadny iný podobný veľký samofinancovateľný železničný projekt v EÚ zatiaľ neexistuje. Štúdia bola pritom vypracovaná metodicky nesprávne a zahŕňala neoveriteľné a priam neuveriteľné predpoklady.
Rok 2022 a vojna na Ukrajine projekt s mizivým potenciálom pochovali. Prečo hovoríme o mizivom potenciáli? Slovenské prínosy mali plynúť z prekladísk. Pritom podobný terminál pri Čiernej nad Tisou prevádzkovaný investorom z Ruska s vidinou masívneho rastu zíva prázdnotou. Prísľub znie v preklade asi takto - ak postavíme trať, možno nám nejaký vlak druhá strana pošle. Dobre, že zatiaľ nestaviame
Veľký a drahý projekt bez poriadnej analýzy a kamery, ktoré nič nesnímajú. Nie raz uzrel svetlo sveta projekt kamerových systémov, ktoré majú byť nainštalované na železničných staniciach, nástupištiach a rôznych budovách v areáloch staníc. Projekt mal niekoľko verzií v rokoch 2017, 2018 a 2020. Zámerom bolo zvýšiť bezpečnosť na staniciach. Ľudia prechádzajú cez koľajnice kade-tade, aj tam, kde nemajú. Ak by vedeli, že ich niekto cez kameru vidí, mohlo by ich to odradiť. Taká bola idea za projektom v hodnote 88 mil. eur.
Ako však pomôcť cestujúcim, aby nemuseli prebehovať cez koľajnice? Je správne ísť cestou “veľký brat ťa vidí” a nainštalovať kamerové systémy alebo sa dá zámer projektu naplniť aj inak, napríklad postavením nadchodu? Alternatívy nikto nevyhodnotil a nikto nikdy neukázal, prečo je nainštalovanie kamier najlepší spôsob zvýšenia bezpečnosti staníc. Náklady na projekt sú vysoké, preto potrebuje aj vysoké prínosy. Tie sú však pochybné a poriadna analýza chýba. Ako prvé by mala vysvetliť, či vôbec a prečo kamery skutočne potrebujeme. V druhom kroku sa má zamerať na otázky “kde” a “koľko” - či naozaj má ísť rádovo o stovky až tisícky kamier po celom Slovensku.
Nedomyslený projekt pôsobí ešte rizikovejšie, ak sa pozrieme na príklady využívania dnešných systémov. Zažili sme situáciu, kedy boli nainštalované stovky kamier, ale kvôli zastaranému hardvéru sa dajú naraz zobraziť iba štyri. Boli tiež prípady, kedy sa stratégovia cez kamerový systém rozhodli sledovať správanie protihlukovej steny. A raz sme videli nasnímaný núdzový východ zablokovaný nádobou s nemrznúcou zmesou, v lete.
Je nepochybné, že efektívne riadenie akejkoľvek organizácie vyžaduje prehľad vedenia o aktuálnych úlohách, rozpočte a zamestnancoch. Situácia musí byť vážna, ak sú manažéri ochotní zaplatiť za systém na ich sledovanie 4 milióny eur. Takto boli odhadnuté náklady na vývoj už zoštíhleného „Komplexného informačného systému riadenia výkonnosti a podpory“.
V prepočte by sledovanie úloh jedného zamestnanca stálo zhruba 190 eur mesačne. Keďže je systém potrebné obstarať a naprogramovať, reporty by boli dostupné najskôr o 2 roky. Na prvý pohľad je výborná správa, že na trhu je viacero široko používaných a lacnejších riešení. Perfekcionistický zombie, ktorý chce aj nechce umrieť na krásu tvrdí, že žiadne z nich však nespĺňa všetko. Vadí spôsob vypĺňania údajov, sledovania výsledkov a pokrytie 100 % procesov. Namiesto prehodnotenia požiadaviek radšej zaplatíme viac a počkáme na vývoj vlastného riešenia.
Je to len jeden z mnohých príkladov armády IT zombie, kedy úrady kvôli špeciálnym požiadavkám na funkcionality a bezpečnosť nevyužívajú služby bežne dostupné na trhu alebo nezdieľajú medzi sebou softvér, ktorý štát už raz kúpil. V súčasnosti opakovane platíme za registre, obnovu dátových centier alebo nástroje na reportovanie. Privedú nás raz unikátne požiadavky k tomu, že si vyvinieme vlastný Windows či Word?
Autori: Rastislav Farkaš, Martin Kmeťko, Martin Haluš
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.