[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
-
Viacročné rozpočtovanie. Trojročný rozpočet verejnej správy poskytuje podstatne lepšie informácie jednotlivým verejným organizáciám, umožňuje im kvalitnejšie plánovanie a tým aj efektívnejšie používanie verejných zdrojov. Viacročný rozpočet zároveň poskytuje verejnosti, vrátane ekonómov a finančných analytikov, jasné informácie o strednodobých zámeroch hospodárskej politiky.
-
Programové rozpočtovanie. Používanie programového rozpočtovania výrazne skvalitnilo informovanosť o tom, do ktorých oblastí smerujú verejné prostriedky. Postupným skvalitňovaním formulovania cieľov sa zvyšuje informovanosť aj o tom, čo chce vláda použitím peňazí daňových poplatníkov konkrétne dosiahnuť.
-
Inštitucionálno – organizačné zmeny rozpočtového procesu. Výrazné organizačné zmeny Sekcie rozpočtovej politiky na jednej strane rozšírili jej zodpovednosť za koordináciu rozpočtovania celého okruhu verejných financií, a nielen štátneho rozpočtu, napriek tomu sa však počet zamestnancov znížil zo 140 na 90. Dôležité inštitucionálno – organizačné zmeny rozpočtového procesu sa začali realizovať aj na niektorých ministerstvách.
-
Výrazné skvalitnenie makroekonomických analýz a prognóz vypracovávaných ministerstvom financií.. Prognózy MF hodnotia pravidelne tri razy ročne najlepší nezávislí odborníci - členovia výboru pre makroekonomické prognózy a výboru pre daňové prognózy. Ich názory sú zverejňované vždy spoločne s prognózami MF. Celý proces sa tak stal transparentný a dôveryhodný.
-
Štátna pokladnica. Fungovanie systému štátnej pokladnice od roku 2004 centralizovalo finančné toky verejných organizácií, čím zefektívnilo riadenie verejných financií a prinieslo lacnejšie zdroje na krytie štátneho dlhu. Štátna pokladnica zároveň výrazne skvalitnila informačnú bázu pre riadenie verejných financií.
-
Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Táto agentúra, ktorá je samostatná od MF, je zodpovedná za operatívne riadenie štátneho dlhu v súlade so stratégiou, ktorú vždy schvaľuje vláda. Flexibilnejšími postupmi dosahuje lepšie podmienky pri financovaní štátneho dlhu, čo sa prejavuje v znížených nákladoch.
-
Fiškálna decentralizácia. Dotácie štátneho rozpočtu ako hlavný zdroj financovania samospráv boli nahradené vlastnými daňovými príjmami, čím sa posilnili kompetencie aj zodpovednosť samospráv. To prispieva k zefektívneniu fungovania verejnej správy.
-
Používanie európskej metodiky ESA95. V nedávnej minulosti sa u nás používali rôzne metodiky vykazovania verejných financií - národná metodika, metodika MMF či ESA95, ktoré sa navyše často kombinovali. Zásadné zvýšenie transparentnosti diskusie o verejných financiách prinieslo používanie metodiky ESA95 ako základného nástroja, ktorý zároveň umožňuje veľmi presné porovnávanie s inými štátmi EÚ.
-
Štátne záruky a používanie príjmov z privatizácie. Vláda od roku 2002 neposkytla prakticky nijaké nové štátne záruky a príjmy z privatizácie sa používajú s výnimkou nákladov na činnosť Fondu národného majetku len na znižovanie verejného dlhu.
-
Reforma štátneho účtovníctva. Nahradením rôznych systémov účtovníctva, ktoré používajú verejné organizácie, jednotným systémom založenom na medzinárodných účtovných štandardoch pre verejnú správu sa skvalitní informačná báza nielen pre riadiacich pracovníkov týchto organizácií, ale aj pre ministerstvo financií a verejnosť.