[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Podpredseda vlády a minister financií SR v rozhovore pre renomovaný britský denník Financial Times (FT - www.ft.com, 26.01.2006) vyzval na otvorenie pracovného trhu a trhu služieb Európskej únie (EÚ), ako aj na reformu systému sociálneho zabezpečenia v krajinách západnej Európy.
Podľa Mikloša môže Európa efektívne odpovedať na výzvy globalizácie iba realizáciou ďalekosiahlych ekonomických reforiem, vrátane liberalizácie pracovného trhu, otvorenia sa zahraničnej konkurencii a racionalizácie sociálnej starostlivosti.
„Pre niektoré sociálne skupiny to bude tvrdé. Avšak situácia mnohých ďalších sa zlepší. Skutočnou otázkou je: Aká je alternatíva k reformám? Kto zastaví globalizáciu? Kto zastaví jej globálny tlak? Čím neskôr budú vlády jednať, tým vyššie budú náklady," uviedol Mikloš.
Podľa FT si Miklošove postrehy zaslúžia pozornosť, pretože pri reforme ekonomiky dosiahol v Európe najlepšie výsledky. Pripomína, že 8 rokov stál na čele transformácie slovenského hospodárstva, ktoré sa pod jeho vedením zotavilo po autoritatívnej vláde Vladimíra Mečiara a zo Slovenska sa stala krajina, kam prúdi vysoký objem priamych investícií, predovšetkým do automobilového priemyslu. Pod jeho vedením sa stabilizovali verejné financie, deregulovala ekonomika, sprivatizovala väčšina štátnych podnikov a spustili sa reformy daňového systému, štátnej správy, zdravotného a sociálneho zabezpečenia. Po Miklošovom radikálnom zavedení rovnej dane sa mnoho ďalších štátov pokúša nasledovať príklad Slovenska.
Ako uvádza FT, Mikloš ako minister malej krajiny na východnej hranici EÚ má len malú váhu v rozhodovaní o celoeurópskych záležitostiach, zároveň si však vybudoval medzinárodný rešpekt ako jeden z najúspešnejších európskych reformátorov.
Minister v rozhovore priznal, že občania Slovenska už môžu byť z reforiem unavení. Ako však dodal, reformy nemusia vždy priniesť svojim autorom volebný neúspech. "Bežné vnímanie reforiem v západnej Európe ako vysokého politického rizika nie je opodstatnené. Myslím si, že ak by sme reformy na Slovensku nerobili, naše šance na znovuzvolenie v blížiacich sa parlamentných voľbách by boli menšie. Ak vo voľbách neuspejeme, nebude to kvôli reformám," vyhlásil Mikloš.
K tohtoročným parlamentným voľbám, pred ktorými majú koaličné strany zatiaľ podľa prieskumov verejnej mienky iba malú podporu, Mikloš povedal, že podľa neho je všetko otvorené. Dodal, že de facto iba strana Smer aktívne nesúhlasí s reformami a že ekonomická transformácia Slovenska nie je vážne ohrozená. "Všetky ostatné strany reformy podporujú, alebo si myslia, že tieto potrebujú iba malé zmeny, avšak nie radikálne zmeny týkajúce sa celej architektúry reforiem."
Podľa FT slovenské skúsenosti môžu slúžiť ako poučenie pre ostatné krajiny. Mikloš uviedol, že najdôležitejším predpokladom reforiem je politická vôľa, nasledovaná víziou, odvahou a voličskou podporou.Tiež si myslí, že s reformami treba začať, čo najskôr po prevzatí moci, pretože náklady na ne sú počas jedného až dvoch rokov viditeľnejšie než výhody, ktoré prinesú. Reformátori, ktorí sa do zmien pustia dostatočne rýchlo, majú preto šancu vidieť ich úžitok predtým, než budú opäť nútení uchádzať sa o priazeň ľudí v ďalších voľbách.
Podľa Mikloša v západnej Európe reformy odďaľuje konflikt medzi krátkodobými záujmami ľudí a politikov a dlhodobými záujmami štátu. "Ak by som mal uviesť tri najvážnejšie problémy západnej Európy, je to absolútne neudržateľný sociálny systém (s opačnými stimulmi, ktoré ľudí odrádzajú od práce), neflexibilný trh práce a absencia spoločného európskeho trhu služieb, ktoré sa dnes na celej ekonomike podieľajú 70 %."
Tiež vyzval európske štáty, aby otvorili svoje trhy pre pracovníkov z východnej Európy a zahraničné spoločnosti pôsobiace v oblasti služieb. "Absencia voľného trhu práce a trhu služieb je väčším problémom pre staré než pre nové štáty únie (pretože noví členovia dokážu prilákať investície, ktoré vedú k rastu). V starých členských štátoch absencia spoločného trhu práce a liberalizácie služieb sú jednou z príčin ich nedostatočnej konkurencieschopnosti."
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.