[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 je postavený na makroekonomických predpokladoch, ktoré potvrdzujú zdravý stav slovenskej ekonomiky. Súčasný rýchly hospodársky rast je vyvážený, položený na zdravých základoch a je udržateľný.
Návrh rozpočtu pre roky 2006 až 2008 predpokladá priemerný ekonomický rast vo výške 5,7 %. "V okolitých krajinách sa predpokladá zníženie tempa ekonomického rastu. Slovenská republika bude jednou z mála krajín kde nedôjde k zníženiu vďaka uskutočneným reformám," povedal Ivan Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR . V uvedenom období očakáva Ministerstvo financií (MF) SR infláciu v priemere menej ako 2,2 % a rast zamestnanosti o takmer 1 % ročne. Zvýšenie reálnych miezd, reálnych dôchodkov a reálnej spotreby domácností by malo dosiahnuť 4 až 5 % ročne. MF SR predpokladá aj mierny pokles daňového a odvodového zaťaženia, ktoré meria podielom príjmov z daní a odvodov na HDP, z 28,6 % v roku 2005 na 28,1 % v roku 2008. "Už dnes je daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku je jedno z troch najnižších v EÚ 25 a v priebehu niekoľkých rokov môže byť najnižšie," predpokladá Mikloš.
Deficit verejných financií je v roku 2006 rozpočtovaný na úrovni 2,9% HDP. Takýto cieľ bol zadefinovaný už v programovom vyhlásení vlády z novembra 2002. Pokles deficitu z tohtoročnej úrovne 3,4% HDP zároveň znamená, že navrhovaný rozpočet plní podmienky reformovaného Paktu stability a rastu, podľa ktorého je nevyhnutné znižovať štrukturálny deficit o najmenej 0,5% ročne, až pokiaľ sa verejné financie nedostanú do takmer vyrovnanej pozície.
Realizáciou navrhovaného rozpočtu sa verejné financie výrazne priblížia úrovni, ktorá bude dlhodobo udržateľná. Naštartovanie penzijnej reformy spolu s navrhovaným znižovaním deficitu prispievajú zásadným spôsobom k príprave verejných financií na starnutie obyvateľstva, ktorému sa v najbližších desaťročiach nevyhne ani Slovensko.
Podiel hrubého verejného dlhu na HDP, ktorý na konci roku 2002 dosahoval 43,3% HDP klesne do konca roku 2006 na úroveň 38,3%. Hoci časť tohto vývoja spôsobilo vytvorenie štátnej pokladnice, jednoznačne je možné konštatovať, že vzhľadom na rýchly rast ekonomiky a naopak klesajúci deficit, verejné financie začínajú znižovať finančné bremeno budúcich generácií.
Realizácia navrhovaného rozpočtu je veľmi dôležitým predpokladom k tomu, aby Slovensko udržateľným spôsobom naplnilo kľúčové Maastrichtské kritérium – zníženie deficitu verejných financií na úroveň troch percent HDP. Bez nákladov vzniku kapitalizačného piliera by bol tento cieľ splnený v súlade s programovým vyhlásením vlády už v roku 2006, zahrnutie nákladov penzijnej reformy posunie pokles na trojpercentnú úroveň na rok 2007. Z vývoja ekonomiky a zo zámerov hospodárskej politiky vyplýva, že bude možné v roku 2007 splniť spôsobom aj všetky ostatné Maastrichtské kritériá, a preto Slovensko bude pripravené na zavedenie eura v roku 2009.
Súhlasíme, že je nutné znižovať deficit verejných financií a to nielen z dôvodu splnenia kritérií pre zavedenie eura a pripravenosti verejných financií na starnutie obyvateľstva, ale aj z pohľadu aktuálneho stavu slovenskej ekonomiky. Deficit verejných financií by v roku 2006 nemal prekročiť plánovanú úroveň 2,9% HDP, skôr naopak, vhodné by bolo jeho mierne zníženie. Rast domáceho dopytu je totiž veľmi silný, najmä vďaka výraznému rastu miezd a zamestnanosti, čo v budúcom roku spôsobí pozitívnu produkčnú medzeru. Z tohto dôvodu je nevyhnutné naplniť zámery predkladaného rozpočtu s cieľom naďalej zabezpečiť potrebnú makroekonomickú stabilitu. Dôležité bude aj to, aby neprišlo v roku 2006 k čerpaniu výrazného množstva zdrojov nečerpaných v roku 2005 a tiež to, aby sa prípadné nadpríjmy nepoužili v roku 2006 na zvyšovanie výdavkov, ale na zníženie deficitu verejných financií.
Daňové a odvodové zaťaženie poklesne medzi rokmi 2002 a 2006 z 32,5% HDP na 29,2%, teda o 3,3% HDP. V finančnom vyjadrení to znamená približne 50 mld. Sk Zníženie o ďalších 1,4% budú predstavovať odvody do kapitalizačného piliera, ktoré nebudú od roku 2007 podľa Eurostatu považované za príjmy verejných financií. Daňové a odvodové zaťaženie Slovenska je medzi tromi najnižšími v Európskej únii (po odpočítaní odvodov do druhého piliera bude jednoznačne najnižšie), pričom priemer jej 25 členských krajín predstavuje 38,8%. Ministerstvo financií v súčasnosti nevidí priestor na znižovanie daní a odvodov. Priestor na zníženie sadzieb je možné vytvoriť len zvýšeným výberom pri súčasných sadzbách, napríklad rozšírením základne, z ktorej sa platia dane a odvody, alebo zásadným znížením verejných výdavkov.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 plní aj ďalší zásadný bod vládneho programu, ktorým je znižovanie miery prerozdeľovania prostredníctvom verejných financií. Podiel verejných výdavkov na HDP poklesne medzi rokmi 2002 a 2006 z úrovne 44% na 39,5%, a to aj napriek tomu, že počas tohto obdobia sa verejné výdavky zvýšili o približne 1% HDP z titulu odvodov do rozpočtu EÚ. Bez tohto vplyvu by podiel verejných výdavkov na HDP poklesol za štyri roky o 5,5%.
Čoraz väčšiu úlohu v kvalite verejných financií zohrávajú jednotlivé kapitoly, ktorých kompetencie, ale súčasne aj zodpovednosť, v rozpočtovom procese postupne narastajú. Je v prvom rade zodpovednosťou kapitol, aby balík výdavkov, ktoré majú vo viacročnom rozpočte k dispozícii, v prvej fáze rozdelili a v druhej fáze aj použili čo najefektívnejším spôsobom tak, aby za peniaze daňových poplatníkov poskytovali verejnosti čo najlepšie služby.
Verejné financie sa musia čoraz viac zameriavať na dosahované výsledky. Podstatný nemôže byť len objem použitých zdrojov, ale najmä efekty, výsledky, ktoré tieto zdroje dokážu priniesť. Nie je napríklad dôležité len to, koľko zdrojov vyčlení rozpočet na protipovodňovú ochranu, ale to, či sa tieto zdroje využívajú tak, aby v maximálnej miere slúžili na ochranu územia. Rovnako je dôležité, či je z prostriedkov vyčlenených na výstavbu diaľnic možné postaviť viac diaľnic, alebo ich postaviť na území, kde daňovým poplatníkom prinesú väčší prospech. Podobne nie je podstatné len to, koľko verejných zdrojov je vyčlenených na vysoké školstvo, ale či sa využívajú efektívne – napríklad aká je kvalita vysokých škôl.
Peter Papanek
poradca ministra
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.