[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
MF SR má výhrady voči informáciám z dielne „nezávislých analytikov“ a „ekonómov“. Ako sme si už zvykli, čísla totiž prispôsobia svojej rétorike, ale zámerne zabúdajú povedať to povestné „B“, ktoré by výrazne zmenilo optiku prezentovaných výrokov.
Ak by sme sa na to pozreli aj z druhej strany, a ak by sa použili štatistiky, bez vplyvu vývoja kurzu v rokoch, keď Slovenská republika nebola členom eurozóny, výsledky by boli asi nasledovné: Slovensko by ani zďaleka nedosahovalo prvé priečky v rebríčkoch rastov nominálnych výdavkov a v roku 2007 boli dokonca jedny z najnižších v EÚ.
Aj napriek rastu sa naša krajina stále drží pod priemerom krajín EÚ aj eurozóny.
Čo sa týka príjmov, k ich rastu za posledné roky výrazne dopomohol boj proti daňovým únikom, na to však páni „analytici“ radšej zabudli a je zaujímavejšie hovoriť o zdaňovaní všetkého čo sa hýbe. Výška daňového bremena bola pritom v roku 2014 šiesta najnižšia a v súčasnosti patrí medzi najnižšie v rámci EÚ 28.
To je iba v skratke pohľad z druhej strany na čísla, ktoré nie vždy musia zobrazovať situáciu takú, ako ju niektorí prezentujú.
Na záver treba pripomenúť, že ani jedna vláda Roberta Fica nesleduje ideový program minimálneho štátu, tak ako ho prezentujú "nezávislí analytici a ekonómovia". Nebojíme sa povedať, že chceme väčšiu mieru prerozdeľovania napríklad na riešenie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi krajiny a prinášať návrhy opatrení, ktoré riešia situáciu priamo v týchto oblastiach.
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.