[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Ministerstvo financií SR sa ostro ohradzuje voči článku, ktorý bol uverejnený v Denník-u N a v ktorom autorka tvrdí, že „Bankový odvod by mohol byť neplatný“ a že „Vláda si nesplnila povinnosť konzultovať ho s ECB“. Denník N navyše uvádza, že „nesplnenie konzultačnej povinnosti“ má potvrdené priamo z ECB.
MF SR upozorňuje, že ide o hrubé zavádzanie, skresľovanie a manipuláciu informácií v neprospech Slovenskej republiky. Rezort financií preto žiada DenníkN o úpravu článku a ospravedlnenie sa verejnosti a MF SR za hrubé zavádzanie a manipulovanie informácií.
Ministerstvo financií SR v prípade bankovej dane neporušilo žiadne pravidlá o povinnosti konzultácie daného opatrenia s Európskou centrálnou bankou (ECB), pretože na konzultáciu MF SR nevidí žiaden dôvod.
Konzultovať zavedenie opatrení s ECB vzniká iba v prípadoch, ktoré sú uvedené v Príručke pre konzultácie vnútroštátnych orgánov s ECB ( https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/consultationguide201510.sk.pdf ) a to konkrétne:
• záležitosti meny,
• spôsoby platby,
• národné centrálne banky,
• zber, spracovanie a poskytovanie menovej, finančnej a bankovej štatistiky a platobnej bilancie,
• platobných a zúčtovacích systémov,
• pravidiel platných pre finančné inštitúcie, pokiaľ podstatne ovplyvňujú stabilitu finančných inštitúcií a trhy.
Podľa stanoviska MF SR nebola naplnená žiadna z horeuvedených podmienok konzultácií s ECB.
DenníkN v článku porovnáva zavedenie bankovej dane s v minulosti zavedeným bankovým odvodom. Ide pritom o dve rozdielne opatrenia. V prípade bankovej dane ECB nemá kompetenciu vstupovať do rozhodnutí národných daňovo-legislatívnych rozhodnutí Slovenskej republiky. Ide o formu priameho zdanenia bánk, kde je základom výsledok hospodárenia.
MF SR zároveň pripomína, že banková daň neohrozuje finančnú stabilitu finančných inštitúcií*, nakoľko jej zavedenie bude znamenať, že sa bankový sektor dostane v ziskovosti na úroveň rekordného roka 2022. MF SR navyše nemá žiadne upozornenie ohľadom stability bánk a finančného trhu ani od Národnej banky Slovenska.
Banková daň je legitímny nástroj a finančné inštitúcie by sa v časoch ich rekordných ziskov mali spolupodieľať na redistribuovaní zdrojov v rámci ekonomiky a financovaní základných funkcií služieb vo verejnom záujme štátu.
Východiská zavedenia bankovej dane, z ktorých vychádzalo MF SR na základe prepočtov Inštitútu finančnej politiky:
Efektívna daňová sadzba (daň z príjmov právnických osôb plus banková daň) bude v roku 2024 na úrovni 45%. Banková daň sa bude postupne znižovať:
- 2024 – cca 30%
- sadzba dane sa od 1. januára 2025 znižuje na 0,0208 cca 25% ročne,
- sadzba dane sa od 1. januára 2026 znižuje na 0,0167 cca 20% ročne,
- sadzba dane sa od 1. januára 2027 znižuje na 0,0125 cca15% ročne ,
- sadzba dane sa od 1. januára 2028 znižuje na 0,00363.
*Zdroj: IFP
|
Banková daň / rok |
2019 |
2020 |
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
2028 |
|
Čistý zisk bánk (po zohľadnení bankovej dane / v mil. €)) |
626,7 |
443,1 |
707,6 |
794,6 |
1 206,1 |
759,9 |
814,2 |
911,8 |
1 017,3 |
1 201,9 |
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.