[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Analytici z Útvaru Hodnota za peniaze si v uplynulých mesiacoch posvietili na ďalšie rezorty a ich výdavky. Spoločne sa analytické tímy na rezortoch školstva, práce, sociálnych vecí a rodiny a životného prostredia detailne pozreli na výdavky v objeme 6,1 miliardy eur, čo je 7,2 % HDP.
V zverejnených správach sú pomenované oblasti, kde existuje najväčší priestor na zlepšenie efektívnosti týchto výdavkov. „Som rád, že projekt hodnota za peniaze pokračuje a môžeme sa pozrieť na ďalšie rezorty, ktorým chcem aj touto cestou poďakovať za spoluprácu. Oblasti školstva, či trhu práce sú z pohľadu efektívnosti nákladov kľúčové, pretože prostriedky, ktoré správy definujú, ako možnú úsporu môžu priniesť práve v týchto oblastiach najväčšiu pridanú hodnotu“, uviedol štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc.
Medzi najviac diskutované oblasti z pohľadu potreby financovania patrí v súčasnosti školstvo. Cieľom revízie na vzdelávanie je identifikovať opatrenia ako najlepšie v priebehu volebného obdobia alokovať dodatočné 2 miliardy eur, ku ktorým sa zaviazala vláda. Kľúčová je pritom reforma školstva, ale aj zvyšovanie platov učiteľov. Vláda má záujem naďalej zlepšovať nielen pracovné podmienky pre učiteľov, ale aj vzdelávací proces žiakov a služby pre rodičov. „Bez financií sa to však robiť nedá. Preto veľmi oceňujem, že aj takýmto spôsobom sa vieme pozrieť na výdavky a budeme vedieť identifikovať priestor na efektívnejšie využívanie verejných prostriedkov a tým aj poskytovanie lepších verejných služieb,“ odôvodnil minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Plavčan prípravu priebežnej správy revízie verejných výdavkov pre oblasť regionálneho a vysokého školstva.
Na sociálne zabezpečenie vynakladá Slovensko podobne ako celá V4 približne 15 % HDP. Najväčšími výzvami sú dlhodobá nezamestnanosť, nízka miera zamestnanosti matiek s deťmi, či nezamestnanosť nízko kvalifikovaných ľudí. Naopak Slovensko má relatívne nízku mieru príjmových nerovností. Najväčšiu časť výdavkov MPSVR SR (80 %) tvoria výdavky na sociálnu inklúziu.
„Na všetky tieto výzvy sú potrebné relatívne veľké verejné investície, preto podmienkou ich efektívnosti, ale aj podmienkou úspechu v týchto oblastiach je uplatňovať skutočne efektívne a výsledky prinášajúce politiky a riešenia,“ zdôraznil štátny tajomník ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš.
Do tretice, výdavky na životné prostredie. Ich ročný objem 0,6 % HDP je porovnateľný s okolitými krajinami, no vo výsledkoch či už odpadového manažmentu, alebo znečistenia ovzdušia Slovensko výrazne zaostáva. Lepšiu hodnotu za peniaze môžeme dosiahnuť pri rozhodovaní o investičných projektoch, najmä protipovodňových a v hospodárení štátnych podnikov prinášajúcich dividendu.
Do konca júna sa analytici detailne pozrú na načrtnuté otázky a zverejnia konkrétne opatrenia, ktoré by v jednotlivých rezortoch mali priniesť najlepšiu hodnotu za peniaze. Vláda schváli revíziu spolu s rozpočtom verejnej správy do 15. októbra.
Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.