[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Európska komisia zverejnila pre rok 2016 svoje pravidelné hodnotenie udržateľnosti zadlženia a verejných financií v členských štátoch EÚ, v ktorej Slovensko opätovne dosiahlo nízku hodnotu rizika najmä v krátkodobom a strednodobom horizonte odrážajúc relatívne nízku úroveň zadlženia a schopnosť odolávať makroekonomickým šokom.
EK hodnotila indikátory udržateľnosti na základe svojej jesennej prognózy z novembra 2016, kde prognózovala hrubý dlh verejnej správy Slovenska vo výške 53,3 % HDP. Podľa aktuálneho odhadu Ministerstva financií SR na základe údajov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity a Štátnej pokladnice, dosiahol hrubý dlh verejnej správy v roku 2016 52,1 % HDP. Aktuálny odhad predstavuje medziročný pokles hrubého dlhu o 0,4 p. b. z 52,5 % HDP v roku 2015 a jeho výška v pomere ku výkonu ekonomiky je najnižšia za posledné štyri roky. Finálny údaj o výške hrubého dlhu bude potvrdený Eurostatom v rámci notifikačného procesu v priebehu roka 2017.
Komisia v správe zhodnotila udržateľnosť verejných financií z krátkodobého až dlhodobého horizontu oproti minulým rokom a svoje hodnotenie rozšírila aj o riziká vyplývajúce z potreby financovania štátov a štruktúry zadlženosti (hľadisko splatnosti a ručenia).
V strednodobom horizonte Slovensko zostáva zaradené v skupine 11 krajín s nízkym rizikom a obhájilo si svoju pozíciu z roku 2015. V hodnotení si spomedzi okolitých krajín pohoršili Poľsko a Maďarsko, ktoré podľa EK čelia vysokému riziku udržateľnosti verejných financií v strednodobom horizonte. EK celkovo identifikovala 12 krajín s vysokými strednodobými rizikami (BE, ES, FR, HR, IT, CY, HU, PL, PT, SI, FI, UK) a len jednu s vysokými rizikami v dlhodobom horizonte (SI).
"EK potvrdila, že potreba financovania štátov z dôvodu postupného vzniku primárnych prebytkov v posledných rokoch sa znížila a výhľad do budúcna ostáva v pozitívnom duchu. EK pre Slovensko očakáva nižšiu potrebu požičiavania si finančných prostriedkov v najbližších 10tich rokoch “, uviedol minister financií SR Peter Kažimír.
V dlhodobom horizonte existujú tak pre Slovensko, ako aj pre veľkú časť členských krajín EÚ stredné riziká spojené s rýchlo rastúcimi verejnými výdavkami spojenými so starnutím populácie (penzie, zdravotníctvo a dlhodobá starostlivosť).
http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/eeip/ip047_en.htm
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.