[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
1. Vznik a podstata sporu medzi ČSOB a Slovenskou republikou
A. Proces konsolidácie ČSOB
Na začiatku, ešte počas trvania ČSFR v roku 1992 prikročila vtedajšia vláda ČSFR ku konsolidácii ČSOB.
Počas prvej fázy konsolidácie ČSOB zahájenej vládou ČSFR ku koncu roka 1992 boli problematické aktíva a pasíva, ktoré súviseli so štátom a boli vykázané v účtovných knihách ČSOB, prevedené spoločne so štátnymi devízovými zdrojmi z ČSOB na Českú republiku a Slovenskú republiku v pomere 2:1.
Predmetom druhej fázy o ktorej sa rokovalo až po rozdelení ČSFR od júna 1993 do decembra 1993 bolo pripraviť ČSOB na privatizáciu, ku ktorej malo dôjsť do dvoch až štyroch rokov.
Počas príprav druhej fázy sa uskutočnilo viacero stretnutí medzi zástupcami ČSOB, Ministerstva financií Slovenskej republiky (MF SR zastupoval Ing. Jozef Magula), Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií Českej republiky. Na týchto stretnutiach sa rokovalo o podmienkach Konsolidačnej zmluvy. Ministerstvo financií Slovenskej republiky vypracovalo prvý návrh Konsolidačnej zmluvy; ČSOB vypracovalo všetky neskoršie návrhy.
Následne Ministerstvo financií Slovenskej republiky (s možnou účasťou ČSOB) vypracovalo návrh pre druhú fázu reštrukturalizácie ČSOB (december 1993), ktorý bol predložený vláde Slovenskej republiky. Tento dokument stanovil, že v dôsledku druhej fázy vzniknú pre Slovenskú republiku rozpočtové náklady v rozsahu (istina a úroky) 14,4 mld. Sk, ktoré sa budú musieť hradiť zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Vláda Slovenskej republiky vzala tento návrh na vedomie a na základe Uznesenia č. 937 vlády Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 1993 bola vytvorená pracovná skupina.
Členmi pracovnej skupiny podľa tohto uznesenia vlády Slovenskej republiky boli: Sergej Kozlík, podpredseda vlády, Jozef Prokeš, podpredseda vlády, Julius Tóth, podpredseda vlády a minister financií, Peter Baco, minister poľnohospodárstva, Ján Ducký, minister hospodárstva, Vladimír Masár, guvernér Národnej banky Slovenska.
B. Konsolidačná zmluva
Pracovná skupina prijala dňa 16. decembra 1993 rozhodnutie o tom, že Slovenská republika sa zúčastní na konsolidácii ČSOB a schválila návrh projektu druhej fázy reštrukturalizácie ČSOB. Okrem toho pracovná skupina splnomocnila ministra financií, aby uzatvoril Konsolidačnú zmluvu a aby pripravil a uzavrel potrebné čiastkové zmluvy na zabezpečenie realizácie druhej fázy transformácie ČSOB. Pracovná skupina uložila podpredsedovi vlády a ministrovi financií, aby sa do štátnych rozpočtov (1995 - 2003) zahŕňali výdavky na krytie strát inkasnej jednotky.
Podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ing. Július Tóth podpísal Konsolidačnú zmluvu dňa 19. decembra 1993. S uzavretím Konsolidačnej zmluvy súhlasila aj Národná banka Slovenska (prostredníctvom Ing. Masára). Pred podpísaním bola Konsolidačná zmluva skontrolovaná a každá jej strana bola parafovaná Ing. Jozefom Magulom z MF SR.
Z uvedeného vyplýva, že Konsolidačnú zmluvu neschvaľovala vláda Slovenskej republiky.
Zmluvné strany Konsolidačnej zmluvy sa dohodli na zvýšení základného imania ČSOB. Každý z českých akcionárov (Ministerstvo financií Českej republiky, Česká národná banka a Fond národného majetku Českej republiky) sa podieľali na zvýšení základného imania, každý sumou 1 miliarda českých korún a Národná banka Slovenska sa podieľala na zvýšení základného imania sumou 1,055 miliardy českých korún.
Ďalej konsolidačná zmluva stanovovala vytvorenie českej a slovenskej inkasnej jednotky, na ktoré mali byť prevedené problematické pohľadávky ČSOB v podiele približne 3:1, tak aby kapitálová primeranosť dosiahla k 31.12.1993 6,25%. Zároveň konsolidačná zmluva stanovovala, že ČSOB poskytne slovenskej inkasnej jednotke úver až do výšky postúpených pohľadávok.
Konsolidačná zmluva obsahuje v článku 3 ods. II nasledujúce ustanovenie, ktoré bolo podstatou sporu pred arbitrážnym tribunálom:
„Straty inkasných jednotiek budú hradené v rokoch 1995 - 2003. MF ČR A MF SR sa zaväzujú kryť straty im územne príslušných inkasných jednotiek. Za týmto účelom pripraví MF ČR v spolupráci s FNM ČR mechanizmus krytia strát Inkasnej jednotky Českej republiky a MF SR mechanizmus krytia strát Inkasnej jednotky Slovenskej republiky.“
Konsolidačná zmluva predpokladá privatizáciu ČSOB a ďalšie pôsobenie ČSOB v Slovenskej republike, ako aj možné vytvorenie dcérskej spoločnosti ČSOB v Slovenskej republike.
Po podpísaní Konsolidačnej zmluvy Ministerstvo financií Slovenskej republiky dňa 31. decembra 1993 založilo Slovenskú inkasnú, spol. s r.o. Bratislava (ďalej len „SI“) a vymenovalo prvých konateľov a členov jej dozornej rady.
C. Realizačné zmluvy
Následne boli uzatvorené viaceré zmluvy medzi SI a ČSOB, vrátane Zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „Zmluva o postúpení“).
Na základe Zmluvy o postúpení boli na SI postúpené súvahové pohľadávky v celkovej nominálnej hodnote 6.521.108.081,91 Sk. Tieto pohľadávky súviseli s úvermi poskytnutými nasledujúcim podnikom zahraničného obchodu (PZO): TECHNOPOL, a.s., SLOVART, a.s., POLNOPO š.p., ELTECO ZDRUŽENIE, INTERCOOP s.r.o., MARTIMEX a.s., AVEX a.s.
Okrem toho bola uzatvorená Zmluva o uzatvorení budúcich zmlúv o postúpení niektorých pohľadávok z mimobilančných inštrumentov (ďalej len „FAA“), ktorá sa týkala mimosúvahových položiek. Jednalo sa o podmienečné pohľadávky, akými boli napríklad bankové záruky a akreditívy vystavené zo strany ČSOB. FAA sa týkala budúcich pohľadávok voči nasledujúcim subjektom: TECHNOPOL, a.s., SLOVART, a.s., CHIRANA export-import, DREVOUNIA a.s., ISTROCONTI, a.s., MARTIMEX, a.s., ELTECO ZDRUŽENIE. FAA sa týkala pohľadávok s celkovou nominálnou hodnotou 4.229.367.000,- Sk.
Ďalej bola uzatvorená s účinnosťou ku dňu 31.12.1993 Úverová zmluva medzi ČSOB a SI na refinancovanie postúpených pohľadávok (ďalej len „Úverová zmluva“), na základe ktorej ČSOB poskytla SI úver vo výške 6.521.108.081,91 Sk. Tento úver sa použil na splatenie postúpených súvahových pohľadávok. ČSOB sa okrem toho zaviazala poskytovať SI ďalšie úvery na úhradu postúpených mimosúvahových pohľadávok, ktoré mali byť postupované v momente čerpania.
Hlavné podmienky Úverovej zmluvy sú nasledovné: splatenie úveru na základe splátkového plánu v rokoch 1995 - 2003, kapitalizácia úrokov za rok 1994, úroková miera určovaná zo strany ČSOB podľa troch metód a) trojmesačná medzibanková referenčná sadzba, b) úroková sadzba určená ako priemerná cena zdrojov banky so zostatkovou splatnosťou dlhšou než dva roky, alebo c) úroková sadzba zodpovedajúca cene zdrojov banky konkrétne použitých na refinancovanie úveru1, pričom v každom z prípadov sa pripočítavala prirážka 0,75% na krytie režijných nákladov ČSOB a zmluvná pokuta vo výške 2 % v prípade neplnenia záväzkov.
Prof. Rudolf Filkus, ktorý bol v danom čase ministrom financií SR, podpísal dňa 25.5.1994 vyhlásenie na poslednej strane Úverovej zmluvy, podľa ktorého Ministerstvo financií Slovenskej republiky
"súhlasí s obsahom tejto zmluvy a berie jej obsah na vedomie, najmä potvrdzuje svoj záväzok vyplývajúci z článku 7 tejto zmluvy."
Článok 7 Úverovej zmluvy, ktorého nadpis znel „Zaistenie” stanovoval, že „je splácanie úveru vrátane úrokov zaistené záväzkom Ministerstva financií Slovenskej republiky.”
Úverová zmluva, Zmluva o postúpení a FAA boli všetky parafované Ing. Jozefom Magulom pred ich podpísaním.
Po postúpení pohľadávok bola za riadenie SI zodpovedná ČSOB na základe zmluvy o zabezpečení činnosti SI. Toto trvalo do roku 1997, kedy sa platnosť tzv. prevádzkovej zmluvy ukončila na základe výpovede zo strany SI. V tomto období bola SI formálne pod kontrolou Ministerstva financií SR, ktoré bolo jej jediným spoločníkom, ktoré menovalo konateľov a dozornú radu. Ministerstvo financií SR kontrolu v skutočnosti nevykonávalo.
D. Nesplácanie úveru zo strany SI
Vzhľadom na to, že splatnosť splátok úveru a úrokov za rok 1994 bola odložená, došlo k neplneniu záväzkov zo strany SI v roku 1995. Jediné zdroje SI na úhradu týchto splátok boli inkasá nekvalitných pohľadávok prevedených zo strany ČSOB na SI (približne 1,7 miliardy slovenských korún). Medzi Ministerstvom financií Slovenskej republiky a ČSOB sa viedli viaceré rokovania za účelom vyriešenia otázky SI. ČSOB vyzývala, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky zahrnulo platby v prospech SI do návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996.
Zástupcovia ČSOB sa stretli s vtedajším podpredsedom vlády a ministrom financií SR Ing. Sergejom Kozlíkom dňa 1. decembra 1995. Na stretnutí Ing. Sergej Kozlík potvrdil, že predloží vláde Slovenskej republiky návrh uznesenia, v ktorom sa bude navrhovať, aby sa čiastka vo výške 3 miliárd Sk z rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky použila pre SI. Tento návrh bol Ministerstvom financií SR vypracovaný v januári 1996, ale vo vláde SR nebol nikdy prejednaný.
Na základe rokovaní medzi SI a ČSOB, ČSOB viackrát odložila splatnosť platieb podľa splátkového plánu prostredníctvom zmien a doplnkov Úverovej zmluvy. Avšak SI nesplácala naďalej svoje záväzky voči ČSOB a preto Ing. Pavel Kavánek, predseda predstavenstva ČSOB sa obrátil v tejto veci listom na Ing. Sergeja Kozlíka, vtedajšieho podpredsedu vlády a ministra financií SR.
V odpovedi na otázky Ing. Pavla Kavánka z ČSOB v súvislosti s neplnením záväzkov zo strany Slovenskej republiky pán Ing. Sergej Kozlík uviedol v liste zo dňa 9. apríla 1996, že si uvedomuje „problematickú situáciu, ktorá vznikla v dôsledku právne nejasne formulovaných záväzkov pri formulovaní Zmluvy o základných princípoch finančnej konsolidácie ČSOB.“
Neskôr podpredseda vlády a minister financií SR Ing. Sergej Kozlík zaslal ďalší list (zo dňa 17. mája 1996), v ktorom nespochybnil reštrukturalizáciu ČSOB a v ktorom sa uvádzalo, že z pohľadu Ministerstva financií Slovenskej republiky neexistujú právne nejasne formulované záväzky týkajúce sa Zmluvy o základných finančných princípoch finančnej konsolidácie ČSOB.
Následne komisia zložená zo zástupcov ČSOB a Ministerstva financií SR, ktorá uskutočnila na konci roku 1996 kontrolu dokumentácie SI ohľadne postupovaných pohľadávok konštatovala, že dokumentácia prevzatá SI z ČSOB je postačujúca.
V nadväznosti na správu komisie Ing. Mária Kováčová, v tom čase vrchná riaditeľka sekcie ekonomickej politiky Ministerstva financií SR zaslala dňa 19. februára 1997 list Ing. Pavlovi Kavánkovi do ČSOB, v ktorom uviedla, že odborná kontrola zistila vážne nedostatky a že Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa nebude zúčastňovať na rokovaniach medzi ČSOB a SI.
Na tento list reagovala ČSOB tak, že uplatnila ustanovenie o okamžitom splatení úveru svojím listom zo dňa 10. apríla 1997 zaslaným SI a Ministerstvu financií Slovenskej republiky. V liste sa žiadalo splatenie úveru do 17. apríla 1997. Keďže takáto platba nebola uhradená, podala ČSOB dňa 18. apríla 1997 žiadosť o arbitráž na ISCID vo Washingtone.
E. „Záruka“ Českej republiky poskytnutá ČSOB
ČSOB dňa 25. júna 1998 podpísala s Českou republikou Zmluvu o riešení určitých otázok súvisiacich so stabilizáciou súvahy ČSOB (ďalej len „Stabilizačná zmluva“). Táto zmluva menila a dopĺňala predchádzajúcu Zmluvu o postúpení pohľadávok ČSOB voči SI a Slovenskej republike zo dňa 24. apríla 1998.
Stabilizačnú Zmluvu je možné charakterizovať ako zmluvu o budúcej zmluve o postúpení pohľadávok. ČSOB sa zaviazala postúpiť na Českú republiku všetky pohľadávky, ktoré bude mať voči SI (na základe Úverových zmlúv a Zmlúv o postúpení pohľadávok) a voči Slovenskej republike (nároky na náhradu škody). Pohľadávky budú prevedené v deň účinnosti, ktorý nastane tri dni od obdržania oznamu.
Česká republika sa zaviazala zaplatiť 90 % z nominálnej hodnoty úverových pohľadávok určených k 31. decembru 2002 (približne 21,3 miliardy Kč – vrátane kapitalizovaných úrokov, čo predstavuje približne 27 miliárd Sk). Všetky platby z postúpených pohľadávok, ktoré získa Česká republika alebo ČSOB, budú rozdelené medzi Českú republiku a ČSOB v pomere 85:15.
Na základe neskoršieho dodatku začala Česká republika platiť úroky nabiehajúce na odplate za postúpenú pohľadávku. Podľa dostupných informácií do dnešného dňa uhradila Česká republika ČSOB úroky vo výške približne 1,1 miliardy Kč.
V dôsledku skutočnosti, že nárok ČSOB voči Slovenskej republike nebol priznaný tribunálom v plnej výške, vzniknú aj Českej republike na základe Stabilizačnej zmluvy podstatné výdavky v prospech ČSOB. Celková odhadovaná výška platby zo strany Českej republiky dosahuje 6 miliárd Kč (vrátane úrokov), za predpokladu, že Slovenská republika uhradí čiastku uvedenú v rozhodnutí ICSIDu. Istina, ktorú má Česká republika zaplatiť, je splatná 31. decembra 2005 (s možným odkladom do 3. januára 2006). V prípade platby zo strany Slovenskej republiky má ČSOB dostať od Českej republiky okrem rozdielu medzi sumou rozhodnutia a výškou odplaty za postúpené pohľadávky (približne 2,3 miliardy slovenských korún) aj 15% zo sumy zaplatenej zo strany Slovenskej republiky (približne 3,7 miliardy slovenských korún).
2. Pokusy o mimosúdne vyrovnanie zo strany Ministerstva financií SR
Od konca roku 1998 keď nastúpila prvá vláda Mikuláša Dzurindu, vtedajšia ministerka financií Brigita Schmognerová, po oboznámení sa s dokumentáciou v tejto kauze, sa viackrát pokúšala o mimosúdne vyrovnanie s ČSOB. Uskutočnili sa viaceré rokovania s predstaviteľmi ČSOB, boli rokovania na expertnej úrovni i rokovania s vtedajším ministrom financií ČR. V priebehu roku 2000 sa uskutočnilo stretnutie štátneho tajomníka MF SR a námestníka ministra financií ČR bez žiadúceho efektu. Po nástupe terajšej vlády sa podpredseda vlády a minister financií SR na stretnutiach so svojím českým partnerom a v roku 2003 aj písomnou ponukou na mimosúdne urovnanie sporu pokúšal o rokovania s českou stranou, ktoré by viedli k pokonávke, ale všetky pokusy boli neúspešné z toho dôvodu, že ČSOB disponovala zárukou vlády ČR o ktorej bola informácia v predchádzajúcej časti tejto správy. V prípade mimosúdneho vyrovnania tohto sporu nižšieho než cca 30 mld. Sk, by ČSOB stratila a to bol hlavný dôvod, prečo ČSOB na ponuky slovenskej strany o mimosúdnu pokonávku nepristúpila.
3. Rozhodnutie rozhodcovského tribunálu ICSID
Rozhodcovský tribunál ICSID rozhodol, že Slovenská republika bola povinná kryť straty Slovenskej inkasnej a túto povinnosť Slovenská republika porušila. Titulom náhrady škody zaviazal rozhodcovský tribunál zaviazať Slovenskú republiku uhradiť celkovú sumu 24.796.381.842,- Sk. Táto suma sa podľa výpočtu tribunálu skladá z nasledovných častí:
| Istina | 8.686.280.324,- Sk |
| Úrok – 1994 úrok kapitalizovaný podľa Úverovej zmluvy s SI | 1.586.348.356,- Sk |
| MEDZISÚČET do 10. apríla 1997 | 13.178.227.533,- Sk |
| Úrok – od 10. apríla 1997 do 30. novembra 2004, pri trojmesačnom BRIBOR | 11.618.154.309,- Sk |
| CELKOM | 24.796.381.842,- Sk |
| PLUS náhrada nákladov, výdavkov | 10.000.000 USD |
Vo svojom rozhodnutí tribunál tiež zamietol podstatnú časť nároku ČSOB:
| Celková suma požadovaná zo strany ČSOB2 | 47.937.896.855,- Sk |
| MÍNUS | |
| Ušlý zisk (zamietnutý)3 | - 7.857.193.540,- Sk |
| Zložený úrok (kapitalizácia zamietnutá) | - 12.672.645.497,- Sk |
| 2% zmluvná pokuta (zamietnutá) | - 1.677.958.421,- Sk |
| Vybrané zložky istiny (zamietnuté) | - 933.717.552,- Sk |
| SPOLU ROZDIEL | - 23.141.515.010,- Sk |
Náklady, poplatky a výdavky na vedenie sporu uplatnené ČSOB16.281.846 USD
| Náklady, poplatky a výdavky priznané ICSIDom | 10.000.000 USD |
| ROZDIEL | - 6.281.846,- USD |
Nižšie v tabuľkách uvádzame aký by bol nárok ČSOB k 31. decembru 1998 vypočítaný podľa metodiky ČSOB a podľa rozsahu priznanom rozhodcovským tribunálom ISCID.
árok ČSOB vyčíslený k 31.12.1998 podľa metodiky používanej ČSOB v rozhodcovskom konaní predstavuje:
Istina a úroky (vrátane kapitalizovaných úrokov a zmluvnej pokuty)18,6 miliardy Sk
| Ušlý zisk | 5,9 miliardy Sk |
| CELKOM | 24,5 miliardy Sk |
Nárok ČSOB vyčíslený k 31.12.1998, v rozsahu priznanom rozhodcovským tribunálom a na základe metodiky rozhodcovského tribunálu, predstavuje:
Istina a úroky (vrátane kapitalizovaných úrokov a zmluvnej pokuty)16,2 miliardy Sk
| Ušlý zisk | 0,- Sk |
| CELKOM | 16,2 miliardy Sk |
Z uvedeného prepočtu je zrejmé, že nároky ČSOB boli už v decembri 1998 vyššie o 8,3 mld. Sk, než by priznal ICSID.
V týchto dňoch prebiehajú rokovania Ministerstva financií SR s právnymi zástupcami Slovenskej republiky v tomto spore a vykonáva sa právna a ekonomická analýza. Právni a ekonomickí experti posudzujú všetky právne a ekonomické aspekty vydaného rozhodnutia a po vykonaní týchto analýz bude vláde SR predložený návrh na rozhodnutie vlády SR v tejto veci.
Verzia na stiahnutie: Sprava_o_vzniku_a_podstate_sporu.zip
Všetky materiály a prílohy na stiahnutie TU
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.