[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Najnovšia revízia výdavkov Policajného zboru sa okrem samotných výdavkov zamerala na počet a štruktúru policajtov aj prácu polície ako celku. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) v nej navrhuje 12 opatrení, ktoré môžu zlepšiť fungovanie polície a zvýšiť kvalitu policajných služieb pre občanov.
Opatrenia navrhujú okrem iného upraviť štruktúru zamestnanosti a rozdelenie policajtov, sprehľadniť systém odmeňovania a zaviesť hodnotenie kvality policajných služieb. „Táto analýza ukazuje, že revízie výdavkov nie sú automaticky len o hľadaní priestoru na úspory. Kvalita policajných služieb sa dá zvýšiť napríklad správnym rozložením síl v regiónoch a po vzore iných krajín aj zavedením verejného hodnotenia práce polície,“ hovorí riaditeľ ÚHP Martin Haluš.
Počet zamestnancov polície na Slovensku je podľa analýzy porovnateľný s okolitými krajinami. V oblasti zamestnanosti je výzvou najmä štruktúra. „Pozície, pri ktorých zamestnanci nepotrebujú špeciálne policajné oprávnenia a vzdelanie navrhujeme obsadzovať civilnými pracovníkmi,“ vysvetľuje analytik ÚHP Patrik Pružinský.
Podľa analýzy ÚHP existuje minimálne 900 pozícií, ktoré by mohli obsadiť pre štát lacnejší civilní zamestnanci. Patria k nim napríklad administratívni pracovníci, spojovatelia, IT špecialisti alebo personalisti. Títo zamestnanci majú nárok na policajné benefity vrátane výsluhového dôchodku, ktoré patria policajtom ako kompenzácia za rizikové povolanie. V Dánsku alebo Fínsku tvoria civilisti 30 % z celkovej zamestnanosti v polícii, priemer krajín V3 je 22 %, na Slovensku je to len 15 %.
Dôvera verejnosti v políciu je na Slovensku druhá najnižšia v EÚ a jedným z dôvodov môže byť aj nízka informovanosť verejnosti o práci polície a jej výsledkoch. “Navrhujeme zaviesť komplexný systém hodnotenia policajných služieb, ktorý by sa okrem iného zameral na meranie postojov verejnosti k práci polície a viktimizácie, teda aj nenahlásenej kriminality,“ dodal Pružinský. ÚHP odporúča, aby takéto hodnotenie prebiehalo každoročne a bolo verejne dostupné. Súčasťou hodnotenia by mal byť aj prieskum verejnej mienky, ktorý by realizovala niektorá z výskumných agentúr.
Revízia sa venuje aj regionálnemu rozloženiu policajtov, ktoré je podľa analytikov ÚHP vzhľadom na objem a charakter kriminality v jednotlivých obvodoch nerovnomerné. Až štvornásobné rozdiely v počte prípadov na policajta majú za následok výrazné rozdiely v dĺžke a úspešnosti objasňovania prípadov. Riešením by mohlo byť zavedenie metodiky pre alokáciu policajtov, ktorá by okrem iného reagovala aj na socio-ekonomické zmeny v spoločnosti ako sťahovanie z vidieckych oblastí do veľkých miest.
Policajti na Slovensku zarábajú porovnateľne s okolitými krajinami. Systém odmeňovania je však v Policajnom zbore neprehľadný, existuje 20 rôznych príplatkov. Revízia odporúča zaviesť jasnejšie pravidlá pre priznávanie niektorých z nich. Napríklad príspevok na bývanie je vyplácaný nesystémovo a poberajú ho všetci policajti, pritom by mal odrážať vyššie náklady na bývanie napríklad v krajských mestách. “Úprava pravidiel pre priznávanie príspevku na bývanie by mohla čiastočne zvýšiť záujem o prácu v polícii vo veľkých mestách, kde podľa Policajného zboru klesá počet vhodných kandidátov na prijatie do služieb polície,“ doplnil Pružinský.
Ďalšie odporúčania ÚHP:
- Analýza spolu s dátovou prílohou je na stránke https://bit.ly/UHP_revizie.
- Link na samotnú analýzu: https://bit.ly/revizia_PZ.
Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.