[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
11. novembra 2009 boli zverejnené odporúčania Európskej komisie pre Radu EÚ o zaradení 9 členských krajín vrátane Slovenska do procedúry nadmerného deficitu (excessive deficit procedure, EDP). Slovensko teda týmto zaradením rozhodne nie je v európskom kontexte výnimkou. Ďalšie členské krajiny, ktoré boli dnes zaradené do EDP, sú Belgicko, Česko, Holandsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko a Taliansko. Návrh na zaradenie do tejto procedúry vychádza zo skutočnosti, že deficity verejnej správy v uvedených krajinách presiahnu v roku 2009 referenčnú hodnotu 3% HDP. O tomto odporúčaní rozhodne ešte Rada EÚ 2. decembra 2009. Ak Rada odporúčanie potvrdí, do procedúry nadmerného deficitu bude zaradených spolu už 20 z 27 členských krajín EÚ.
1. skupina: Maďarsko (v EDP od roku 2004) a Veľká Británia, (v EDP od roku 2008)
2. skupina: Španielsko, Francúzsko, Írsko a Grécko (v EDP od 27. apríla 2009)
3. skupina: Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko a Rumunsko (v EDP 7. júla 2009)
4. Skupina Belgicko, Česko, Holandsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Slovensko a Taliansko
Rozhodnutie o zaradení do EDP bolo vyvolané tým, že Slovenská republika ohlásila Európskej komisii očakávaný deficit v roku 2009 na úrovni 6,3% HDP. Relevantné medzinárodné organizácie označili fiškálnu politiku vlády v roku 2009 ako primeranú reakciu na okolnosti. Hospodárka kríza viedla k výpadkom príjmov a zvýšeniu transferov súvisiacich s nezamestnanosťou. Vláda nechala priestor pre maximálne pôsobenie automatických stabilizátorov. Zároveň vláda prijala protikrízové opatrenia s cieľom stimulovať ekonomický rast a zamestnanosť. Tieto kroky boli v súlade s odporúčaniami Európskeho plánu hospodárskej obnovy.
Komisia nespochybnila fakt, že deficit je výnimočný, spôsobený ekonomickou krízou a prijatými opatreniami v súlade s Plánom hospodárskej obnovy Európy. Vzhľadom na to, že nie je blízko hranice 3 % HDP a podľa jej prognóz sa zníženie deficitu pod hranicu 3 % HDP v nasledujúcom roku neočakáva, z formálneho hľadiska boli naplnené skutočnosti, pri ktorých je Komisia povinná začať voči Slovensku procedúru nadmerného deficitu.
Slovensko nenamieta voči zaradeniu do EDP, pretože súčasná fiškálna situácia na Slovensku, ale aj v medzinárodnom kontexte tomu zodpovedá. Vláda SR vníma EDP predovšetkým ako potrebný nástroj vytvárajúci koordinovaný tlak na konsolidáciu rozpočtov a zodpovednú fiškálnu politiku vo všetkých krajinách EÚ s osobitným významom pre stabilitu systému spoločnej meny.
Súčasťou návrhu na zaradenie Slovenska do procedúry nadmerného deficitu je stanovenie termínu na odstránenie nadmerného deficitu najneskôr do roku 2013.
Termín na odstránenie nadmerného deficitu do roku 2013 považuje Slovensko za adekvátny. Minulý týždeň prijatý rozpočet verejnej správy však predpokladá ešte ambicióznejšiu konsolidáciu. Rozpočet povedie k odstráneniu nadmerného deficitu už o jeden rok skôr, teda už v roku 2012. Rýchlejšie odstránenie nadmerného deficitu vyplýva zo základného cieľa vládnej hospodárskej politiky, ktorým je vytvorenie fiškálneho priestoru na naplnenie politických priorít vlády, a zabezpečenie dlhodobo udržateľných verejných financií. Uvedomujeme si, že ako malá krajina sme v zraniteľnejšej pozícii, a preto pristupujeme k hospodáreniu zodpovedne.
Toto odporúčanie Komisie spolu s navrhovaným harmonogramom jeho naplnenia ukazuje, že slovenská vláda a jej rozpočtová politika je naďalej zodpovedná. Napriek tomu, že žijeme v čase, keď sa mnohé krajiny EÚ odkláňajú od dohodnutých trajektórií, slovenský parlament schválil rozpočet, ktorý už dnes načrtáva únikovú stratégiu z krízy, a ktorý predpokladá návrat k deficitu o rok skôr, ako to vyžaduje EÚ. Deficit verejných rozpočtov sa výrazne zníži už v budúcom roku, keď mnohé krajiny ešte nechávajú dobiehať stimuly, a to dôraznejšie, než si to vyžadujú pravidlá Paktu stability a rastu. Nielen tieto odporúčania, ale aj hodnotenia medzinárodných autorít a ratingových agentúr, a najmä trhový test, to, že sa napriek kríze financujeme za najvýhodnejších podmienok v histórii, ukazujú, že vládna hospodárska a fiškálna politika je správna, zodpovedná a plne akceptovaná.
Miroslav Šmál
hovorca MF SR
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.