Zdroj: STN 73 6101, spracovanie ÚHP
[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
7. júna 2023, odkaz na mediálny blog
Na Slovensku nemáme diaľnice, ktoré vodiči urgentne potrebujú. Zato máme aj diaľnice, ktoré sa využívajú málo. Pri projektovaní často nezohľadňujeme reálnu potrebu a nesprávne nastavujeme druh cesty.
Téma výstavby diaľnic už na Slovensku zľudovela. Niet sa čo čudovať. Ani po rokoch početných sľubov nemáme dostavanú základnú diaľničnú sieť. Ako každá iná krajina EÚ, aj Slovensko ju potrebuje a ÚHP jej dostavanie podporuje. Patrí sem D1 po Košice, D2 aj D3. Čo so zvyškom cestnej siete? Ktoré ďalšie diaľnice potrebujeme, v akej podobe a kedy?
Všetci chceme diaľnice dostavať. Pri výstavbe ciest však musíme byť realistickí. Finančné zdroje sú obmedzené a o štvorpruhových cestách naprieč celým Slovenskom môžeme snívať. Nutne potrebujeme opraviť viac ako tretinu mostov v zlom technickom stave, nech ich nemusíme náhle uzatvárať ako ten v Seredi. V najlepšej kondícii nie sú ani cesty I. triedy, stav je havarijný alebo nevyhovujúci v 40 % prípadov.
Snahou by malo byť zabezpečiť najlepšiu hodnotu za peniaze na čo najväčšom území a v čo najkratšom čase. Za 1 miliardu eur ročne vieme vybudovať buď 25 kilometrov diaľnic v plnom profile alebo 40 kilometrov diaľnic v polovičnom profile, t.j. v dvoch pruhoch so šírkovými a smerovými parametrami diaľnice. Za rovnakú sumu tiež môžeme postaviť 65 km obchvatov. Výstavba obchvatu v dvojpruhovom prevedení je o vyše polovicu lacnejšia ako výstavba diaľnice v plnom profile. Nižšie náklady môžu znamenať aj skoršiu realizáciu. Čo si vyberieme?
Ako dobrý príklad môže poslúžiť susedné Česko, ktoré sa v poslednom období venuje práve výstavbe obchvatov. Tento rok plánujú otvoriť 9 modernizovaných alebo nových úsekov na cestách I. triedy v dĺžke 43 km a do roku 2025 ďalších 43 úsekov v celkovej dĺžke 182 km.
Obchvaty miest a obcí zabezpečia presun tranzitnej dopravy mimo zastavaného územia. Na Slovensku je takou cesta I. triedy medzi Banskou Bystricou a Podbrezovou, ktorá je v celom úseku 35 km vedená mimo zastavaného územia. Investovať by sme preto mali hlavne do ich budovania a do modernizácie súčasných úsekov ciest I. triedy.
Ak budeme stavať podľa potreby a riadiť sa zoznamom priorít, ciest sa dočkáme skôr. Ak budeme chcieť stavať vo veľkom, iné a medzi nimi aj urgentnejšie projekty budú musieť počkať dlhšie.
Cieľom pri výstavbe nemá byť poklepkanie základného kameňa a bezhlavé vylievanie betónu. Vidinou má byť stavanie diaľnic tam, kde jazdí najviac áut. V opačnom prípade môžu na Slovensku vznikať diaľnice duchov ako v Španielsku. Nie všade bude potrebné postaviť diaľnicu so štyrmi pruhmi.
Pomôckou k správnemu naprojektovaniu cesty je intenzita – koľko áut ňou v priemere za 24 hodín prejde. Prognóza dopravy je nevyhnutným krokom pre zhodnotenie primeranosti technického riešenia. Priemerná kapacita cesty I. triedy je podľa technickej normy (STN 73 6101 a STN 73 6102) 5 000 až 13 000 vozidiel denne. Pre plnohodnotnú štvorpruhovú diaľnicu je to 17 500 až 45 000 vozidiel denne v závislosti od podielu nákladnej dopravy, stúpaní a zákrut. Graf nižšie ukazuje, ako sa do požiadaviek triafame – kde sa nám to darí a kde sa musíme poučiť.
Graf 1: Porovnanie jednotlivých druhov ciest s vybranými úsekmi
Modrou sú znázornené kapacity jednotlivých kategórií ciest. Body znázorňujú očakávanú intenzitu dopravy v roku 2040, kedy sa očakáva kulminácia nákladnej dopravy v Európe, nakoľko cieľom EÚ je presunutie prepravy tovaru z ciest hlavne na železnicu. Ak sa bod nachádza v modrom intervale, druh cesty zodpovedá intenzite dopravy. Ak je od neho naľavo, cesta je naprojektovaná veľkoryso a pri výraznejších odchýlkach by postačovala aj cesta nižšej úrovne. Ak je napravo, cesta presahuje svoju kapacitu a na vyriešenie dopravnej situácie bude potrebné vybudovať cestu vyššej úrovne.
Zdroj: STN 73 6101, spracovanie ÚHP
Vhodná kategória cesty sa vybrala pre štvorpruhovú rýchlostnú cestu R7 medzi Bratislavou a Šamorínom, ktorou denne prejde 25 000 vozidiel. Správne sa ráta so štyrmi pruhmi pri úsekoch D1 Turany – Hubová a Dubná Skala – Višňové. Jediný problém je, že ešte nestoja. Plánovaný obchvat Šale je tiež dobrou ukážkou, ako napasovať cestu na reálnu potrebu. Na očakávaných 12 000 áut sú dva pruhy mimo obce ideálnou voľbou.
Netrafili sme sa ale pri R4 z Košíc po maďarskú hranicu. V roku 2040 sa tam očakáva doprava na úrovni 6 000 vozidiel denne. Aby mali štyri pruhy dostatočné využitie, intenzita dopravy by musela narásť takmer trojnásobne. Dôsledkom nesprávneho výberu druhu cesty je diaľnica zívajúca prázdnotou. Rovnakú chybu sa chystáme zopakovať pri D1 od Košíc smerom na ukrajinskú hranicu (v grafe úsek Dargov – Pozdišovce), pri dostavbe R2 medzi Lučencom a Tornaľou (v grafe na ukážku Rimavská Sobota – Zacharovce) alebo pri úsekoch R4 od Lipníkov smerom na poľskú hranicu (v grafe ako príklad Hunkovce – Komárnik). Tu na nízke intenzity poukazuje aj poľská štúdia, ktorá aj po dokončení diaľnice očakáva v roku 2045 na hraničnom priechode tiež len 6 300 vozidiel denne.
Pôvodne bol mimo modrého intervalu aj návrh postaviť R8 medzi Nitrou a Bánovcami v plnom profile. Vzhľadom na predpokladanú intenzitu dopravy sme v hodnotení ÚHP odporúčali dva alebo tri pruhy. Na ukážku je v grafe úsek Jelšovce – Topoľčany, ktorý po zohľadnení odporúčania zodpovedá očakávanej intenzite dopravy.
Predimenzovaným stavbám vieme zabrániť. Na každý plánovaný úsek diaľnice alebo rýchlostnej cesty už bola v minulosti vytvorená štúdia s odhadom, koľko vozidiel v budúcnosti danou cestou prejde. Takéto analýzy však boli v niektorých prípadoch spracované pred viac ako 10 rokmi. Ich aktualizáciou by sme mohli získať lepší prehľad o súčasných potrebách na cestách.
Ak by sme všetky plánované diaľnice postavili so štyrmi pruhmi, Slovensko by sa stalo európskou diaľničnou veľmocou v dĺžke diaľnic na 1 000 obyvateľov. Teraz sme pod priemerom EÚ, Česi aj Poliaci sú na tom horšie. Diskusia o zrýchlení výstavby je preto legitímna. Snívame však o toľkých diaľniciach, koľko nemajú nikde inde.
Graf 2: Dĺžka diaľnic v km v prepočte na 1 000 obyvateľov
Zdroj: Eurostat, spracovanie ÚHP
Byť v tejto štatistike jednotkou by nemusel byť problém, keby sme toľko kilometrov diaľnic naozaj potrebovali. Ak sa nepoučíme a zase veľa úsekov rozrobíme, nikde sa nepohneme a cesty v rozumnom čase nedokončíme. Medzitým budeme stále jazdiť po polorozpadnutých cestách a mostoch.
Autori: Michal Kalafut, Rastislav Farkaš
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.