[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Základnými cieľmi fiškálnej politiky bude aj v rokoch 2005 až 2007 podpora zdravého a dynamického rastu slovenskej ekonomiky a približovanie verejných financií k úrovni, ktorá bude dlhodobo udržateľná. Okrem toho však od 1. mája 2004 musí Slovensko plniť aj v oblasti fiškálnej politiky záväzky, ktoré z členstva v EÚ vyplývajú. Ide predovšetkým o povinnosť zabraňovať existencii nadmerného deficitu verejných financií. Cieľom tejto prílohy je podrobnejšie informovať o pravidlách fiškálnej politiky v EÚ a záväzkoch SR v tejto oblasti.
A. Koordinácia fiškálnych politík členských štátov Európskej únie Každý členský štát Európskej únie je zodpovedný za svoju rozpočtové politiku, s výnimkami uvedenými v Zmluve o Európskom spoločenstve. Fiškálna politika v Európskej únii (EÚ) nie je harmonizovaná alebo inak centralizovaná, členské štáty však svoje fiškálne politiky koordinujú, pričom pravidlá koordinácie sú určené viacerými dokumentmi, počínajúc Zmluvou o Európskom spoločenstve a Nariadeniami Rady končiac. Kľúčovým bodom koordinácie fiškálnych politík je udržiavanie zdravých verejných financií, ako prostriedku na upevňovanie podmienok pre cenovú stabilitu a silný udržateľný rast prispievajúci k tvorbe pracovných miest. Rámcové pravidlá koordinácie fiškálnej politiky sú stanovené v Zmluve o Európskej únii, ktorá bola podpísaná členskými štátmi vo februári 1992 v Maastrichte .
Na základe tejto zmluvy vznikla EÚ sa upravila Zmluva o Európskom spoločenstve (Zmluva), ktorá je základným dokumentom fungovania EÚ. Zmluva v kapitole „Hospodárska politika“ (Článok 99) ustanovuje, že „členské štáty EÚ považujú svoje hospodárske politiky za vec spoločného záujmu a koordinujú ich v rámci Rady EÚ“ (Rada ECOFIN, členmi sú ministri financií členských štátov EÚ). Cieľom koordinácie hospodárskej politiky je vytvorenie jednotných štandardov vo všetkých členských štátoch a zabezpečenie spoločného ekonomického vývoja v EÚ. Ústredným ustanovením pre výkon fiškálnej politiky je článok 104 Zmluvy spolu s Protokolom č. 5 o procedúre nadmerného deficitu, ktorý je súčasťou Maastrichtskej Zmluvy o EÚ.
Podľa článku 104, odseku 1 Zmluvy členské štáty majú povinnosť zabrániť nadmernému deficitu verejných financií. Európska komisia (EK) skúma potenciálnu existenciu nadmerného deficitu na základe dvoch kritérií (Článok 104, odsek 2), ktoré sú presne definované v Protokole č. 5: 1. Pomer plánovaného alebo skutočného deficitu verejných financií k hrubému domácemu produktu prevyšuje hodnotu 3% HDP okrem prípadov, keď: a. tento pomer podstatne klesol alebo sa neustále znižuje, až dosahuje úroveň, ktorá sa približuje k odporúčanej hodnote alebo b. prekročenie odporúčanej hodnoty je len výnimočné alebo dočasné a pomer zostáva na úrovni blízkej odporúčanej hodnote. 2. Pomer hrubého dlhu verejných financií k HDP prevyšuje 60%, okrem prípadov, ak sa tento pomer dostatočne znižuje a vyhovujúcim tempom sa približuje k odporúčanej hodnote.
Pri existencii nadmerného deficitu verejných financií nasleduje postup ustanovený v Zmluve, ktorý môže v prípade krajín, ktoré už zaviedli euro, vyvrcholiť až finančnými sankciami (Článok 104, odsek 11 Zmluvy). Tie predstavujú najprv neúročený vklad (0,2% HDP plus 1/10 rozdielu medzi dosahovaným deficitom verejných financií a referenčnou hodnotou 3% HDP), ktorý sa po dvoch rokoch pri pretrvávajúcej existencii nadmerného deficitu premení v celom objeme na pokutu. Doplnením a spresnením ustanovení Zmluvy o ES v oblasti fiškálnej politiky je Pakt stability a rastu, ktorý bol schválený v júni 1997 v Amsterdame.
Pakt je zložený z troch dokumentov:
Pakt stability a rastu definuje strednodobý cieľ fiškálnej politiky - takmer vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet (close to balance or surplus). Podľa Paktu je „udržiavanie zdravých verejných financií prostriedkom na upevnenie podmienok pre cenovú stabilitu a silný udržateľný rast prispievajúci k vytváraniu pracovných miest.“ Základom mechanizmov na sledovanie rozpočtového vývoja a na uľahčenie koordinácie hospodárskych politík sú programy stability so špecifikáciou strednodobých rozpočtových cieľov, ktoré členské štáty eurozóny predkladajú EK a Rade EÚ na základe Nariadenia Rady (ES) č. 1466/97. Povinnosťou Rady EÚ je vyžadovať sprísnenie programových cieľov, ak dôjde k záveru, že je to nevyhnutné, sledovať plnenie programov a odporúčať nápravné opatrenia v prípadoch podstatného odklonu rozpočtovej pozície od strednodobých cieľov programu. Členský štát, ktorý nie je členom eurozóny, má povinnosť vypracúvať tzv. konvergenčný program , a to za rovnakých podmienok a pravidiel, ktoré sa vzťahujú na programy stability členských štátov eurozóny.
B. Záväzky Slovenskej republiky voči Európskej únii v oblasti fiškálnej politiky V zmysle Zmluvy o pristúpení SR k EÚ (Článok 2), ktorá bola podpísaná v apríli 2003, sú od vstupu Slovenska do Únie v máji 2004 pre Slovenskú republiku záväzné ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi EÚ pred pristúpením a tieto sa budú uplatňovať za podmienok stanovených v týchto dokumentoch . Podľa článku 4 Zmluvy o pristúpení SR k EÚ je Slovenská republika odo dňa vstupu do EÚ súčasťou Hospodárskej a menovej únie. To znamená, že sa na ňu vzťahuje povinnosť zabrániť nadmernému deficitu verejných financií. Na druhej strane je SR súčasťou Hospodárskej a menovej únie ako členský štát s derogáciou, pre ktorý platí výnimka v zmysle článku 122 Zmluvy, čo znamená, že článok 104 Zmluvy neplatí pre SR v plnom rozsahu. Slovenská republika nemôže byť v súčasnosti v rámci postupu pri nadmernom deficite podrobená zvýšenému rozpočtovému dohľadu Radou EÚ a ani sankciám (Článok 104, odsek 9 a odsek 11 Zmluvy). Napriek tomu, že niektoré sankcie sa voči Slovensku uplatňovať nemôžu, porušovanie záväzkov v oblasti fiškálnej politiky môže mať negatívne dopady už aj v súčasnosti. Ide predovšetkým o tieto body:
Slovenská republika je v súčasnosti plne zapojená do procesov fiškálneho dohľadu a koordinácie hospodárskych politík EÚ.
Na základe vyššie uvedených dokumentov, teda notifikácie a konvergenčného programu, konali európske inštutúcie v súlade so všeobecne platnými pravidlami v EÚ:
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.