Ministri sa na rokovaní vlády SR zaoberali aj nárastom dlhu medzi rokmi 2020 až 2023

Aktualizované dňa: 10.07.2024 15:00

Ministri na svojom stredajšom rokovaní vlády SR diskutovali aj o bodoch, ktoré na zasadnutie predkladalo Ministerstvo financií SR. Jedným z nich bolo aj hodnotenie nárastu dlhu SR. 

Hospodárenie predchádzajúcich vlád medzi rokmi 2020 a 2023 spôsobilo výrazný nárast hrubého dlhu SR v roku 2023 až na úroveň 56 % HDP. Na základe zákona o rozpočtovej zodpovednosti má vláda pri prekročení stanovených dlhových pásiem povinnosť realizovať opatrenia na stabilizáciu a zníženie dlhu.  

Dlh počas ostatných rokov vzrástol najmä vplyvom pandémie COVID-19, energetickej krízy a politických rozhodnutí, ktoré znamenali dodatočné nároky na verejné financie. To sa negatívne podpísalo aj pod vysoké deficity štátneho rozpočtu v rokoch 2020, 2021 a v 2023. V minulom roku boli zároveň prijaté viaceré opatrenia najmä v rodinnej politike, ktoré nesúviseli priamo s reakciou na krízu. Pod zvýšenie hrubého dlhu sa podpísal aj nárast hotovostnej rezervy, ktorá sa aj ku koncu roka 2023 udržala nad priemernou úrovňou predkrízového obdobia.

Ministerstvo financií SR v dokumente, ktorý bol predložený na rokovanie vlády, opäť zdôraznilo svoj zámer postupného ozdravenia verejných financií. Od roku 2024 by dlh opäť prudko rástol, no jasné ciele vlády a ministerstva financií znížiť deficit pod 3 % HDP do konca volebného obdobia dlh stabilizujú. Fiškálna stratégia znižovania deficitu o 1 % HDP ročne tempo navyšovania zadlženia postupne spomalí a za predpokladu poklesu deficitu pod 3 % HDP do konca volebného obdobia by sa už trend rastu dlhu úplne zastavil. Na dosiahnutie rozpočtových cieľov vlády je potrebné prijať dodatočné úsporné opatrenia v objeme takmer 3 % HDP.

Ministerstvo financií má pripravený balík konsolidačných opatrení, ktoré však musia byť najskôr prerokované na politickej úrovni a až následne o nich bude rezort financií informovať.

Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR