[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Medzinárodný menový fond Slovenská republika – 2003, Konzultačná misia podľa článku 4 Predbežné závery, 7. mája 2003
1. Počas posledných dvoch rokov patrí Slovensko z hľadiska tempa hospodárskeho rastu medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce kandidátske štáty. Nárast produkcie pokračoval aj napriek nepriaznivému vonkajšiemu prostrediu, voči ktorému bol odolný i vývoz. Tento stav je výsledkom realizácie investícií z predchádzajúceho obdobia, najmä zahraničných priamych investícií, úspešného riadenia makroekonomických procesov, ale aj významných krokov v oblasti privatizácie a reformy finančného sektora. Pozvánka, ktorú dostalo Slovensko na vstup do EÚ v máji 2004, iba potvrdzuje úspechy predchádzajúcich reforiem.
2. Ďalšiemu rozvoju slovenského hospodárstva však bránia štrukturálne nedostatky, ktoré sa prejavujú v pretrvávajúcom vysokom fiškálnom deficite a vysokej nezamestnanosti a tomu zodpovedajúcej značnej vonkajšej nerovnováhe. Vláda zvolená v septembri 2002 sa snaží riešiť tieto nedostatky, pričom je potrebné, aby vychádzala z najnovších úspechov a realizovala opatrenia, ktoré podporia dynamický a vyvážený ekonomický rast a zároveň i pokles inflácie.
3. V tejto súvislosti musí Slovensko vyriešiť niekoľko náročných úloh.
5. Tieto opatrenia tvoria neoddeliteľnú súčasť Programového vyhlásenia vlády z novembra 2002. Programové vyhlásenie kladie dôraz na súbor fiškálnych a štrukturálnych reforiem zameraných na podporu podnikania a konkurencieschopnosti. Misia by ale chcela zdôrazniť potrebu starostlivo zvážiť poradie týchto reforiem. Ide najmä o to, že sústredené úsilie o reformu výdavkov by malo sprevádzať dôraz na zníženie daní (dokonca by mu malo predchádzať). Zdá sa však, že v druhej oblasti je zatiaľ badať väčšiu dynamiku ako v tej prvej. Nesprávne nastavená postupnosť reforiem by mohla uškodiť ústrednému zámeru vlády v oblasti fiškálnej konsolidácie.
Makroekonomický výhľad
6. Po presvedčivých výsledkoch roku 2002 sa dynamický hospodársky rast predpokladá aj vo výhľade na rok 2003. Po oprávnenom zmiernení tempa rastu spotreby v roku 2003 očakávame spomalenie reálneho rastu HDP na 4 percentá oproti 4,5 percenta v roku 2002. Predpokladáme, že terajšie oživenie exportu sprevádzané obnovou fixných investícií podporí hospodársky rast založený na pevnejšom základe. Napriek dynamickému hospodárskemu rastu sa zatiaľ v zásade neprejavili fundamentálne inflačné tlaky, a je pravdepodobné, že vzhľadom na umiernené postoje počas nedávnych vyjednávaní o mzdách sa uvedený stav zachová aj naďalej. Perspektíva ďalšieho vývoja inflácie však ostáva neistá, pretože ešte nie sú jasné termíny ani rozsah plánovaného zvýšenia nepriamych daní.
Zabezpečenie fiškálnej konsolidácie: permanentná redukcia výdavkov sprevádzaná dôchodkovou reformou a reformami daňovej sústavy.
7. Misia podporuje zámer vlády splniť do roku 2006 maastrichtské kritérium výšky fiškálneho schodku, čo by malo zabezpečiť solventnosť fiškálneho sektora a stabilizovať verejný dlh na úrovni podstatne nižšej ako maastrichtské maximum. Vláda prednedávnom oznámila, že v roku 2004 sa bude snažiť udržať schodok vo výške 3,4 % HDP, pričom dala jasne najavo, že chce dosiahnuť uvedený cieľ prostredníctvom opatrení na strane výdavkov. Vítame tieto zámery, pretože empirické skúsenosti hovoria o tom, že pri fiškálnej reštrukturalizácii zohráva úlohu permanentná redukcia výdavkov, a v tejto súvislosti vidíme priestor na obmedzovanie sociálnych výdavkov, reformu zdravotníctva a racionalizáciu verejnej správy.
8. Táto fiškálna konsolidácia však bude závisieť od výsledkov roku 2003. Predpokladáme, že pokiaľ sa zachovajú súčasné trendy, schodok verejných financií v tomto roku dosiahne 5,33 percent HDP oproti 5 percentám HDP podľa schváleného rozpočtu, pričom existujúce riziká nevylučujú ďalší negatívny vývoj na strane príjmov i výdavkov. Predpokladaný sklz je predovšetkým výsledkom výpadku príjmov z DPH a dane z príjmov právnických osôb, ktorý bol sčasti vykompenzovaný lepším výberom odvodov do fondov a nižšími úrokmi.. Vo vzťahu k štátnemu rozpočtu predpokladáme výpadok príjmov na úrovni asi 20 mld. Sk (1,75 percent HDP), čo je v súlade s odhadmi štátnych orgánov, avšak polovica tohto výpadku je výsledkom nižšej skutočnej tvorby daňovej povinnosti počas predchádzajúcich rokov. Napriek uvedenému je zámer vlády v každom prípade udržať fiškálny schodok v roku 2003 na úrovni 5 percent HDP správny. Zároveň fiškálna korekcia je oproti roku 2002 správnym (a žiaducim) vykročením smerom k strednodobej fiškálnej konsolidácii. Treba však pozorne sledovať riziká, najmä vo vzťahu k rozpočtom obcí, o ktorých máme zatiaľ za rok 2003 iba málo informácií. Znepokojuje nás skutočnosť, že akýkoľvek sklz vo fiškálnej oblasti v tomto roku by znamenal riziko ohrozenia fiškálnej solventnosti, zmaril by potrebnú redukciu schodku vonkajšieho bežného účtu platobnej bilancie a nadmieru by zaťažil menovú politiku. Splnenie zámeru na rok 2003 si bude vyžadovať rozhodné opatrenia, podľa možnosti na strane výdavkov. Mala by sa urýchliť reforma štrukturálnych výdavkov, a je možné, že zvýšenie niektorých nepriamych daní plánované na rok 2004 bude nutné presunúť do roku 2003.
9. V roku 2004 očakávame, že pri základnom scenári, ktorý neuvažuje s realizáciou daňovej reformy, budú príjmy asi o 1 percento HDP nižšie, ako sa predpokladalo v zámeroch rozpočtu na budúci rok, a to v dôsledku výpadkov príjmov v roku 2003. Vláda bude musieť upraviť rozpočtový zámer, aby tak vyplnila túto medzeru a udržala deficit verejných financií na úrovni 3,4 percenta HDP. Vláda musí nájsť možnosti vykryť túto medzeru prostredníctvom škrtania výdavkov alebo neskoršej realizácie niektorých prvkov daňovej reformy.
10. Vláda v zmysle Predvstupového ekonomického programu pripravuje stratégiu trvalého zníženia primárnych výdavkov. V tejto súvislosti si dovoľujeme vysloviť nasledovné postrehy:
Bez ohľadu na rozhodnutie, čo sa týka druhého piliera, je treba, aby vláda prehĺbila reformu prvého dôchodkového piliera, vrátane oveľa rýchlejšieho zvyšovania veku odchodu do dôchodku, ako je v súčasnosti ustanovené v zákone o sociálnom poistení prijatom v minulom roku.
15. V budúcnosti by sa fiškálna rovnováha mala naďalej posilňovať, nielen aby sa splnilo maastrichtské kritérium deficitu, ale tiež z dlhodobého pohľadu v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu. Z tohto pohľadu by mali štátne orgány vytvoriť rovnováhu medzi potrebou realizovať niektoré kľúčové infraštruktúrne projekty a pristúpením k systému, ktorý zavedie značné obmedzenia fiškálnych výdavkov. Podporujeme však cieľ vlády postupne znižovať podiel výdavkov a veríme, že dôsledne zvážené priority pri znižovaní výdavkov budú jediným spôsobom, ako spojiť fiškálnu konsolidáciu s plánovanou daňovou reformou. Medzi ústredné ciele štátnych orgánov patrí tiež úspešná decentralizácia. Ústredná vláda by mala prísne presadzovať pravidlá fiškálnej disciplíny obsiahnuté v právnych predpisoch o fiškálnej decentralizácii a sprísniť ich, ak sa tieto predpisy ukážu nepostačujúce na dôslednú fiškálnu kontrolu.
16. Vítame úsilie vlády zvyšovať fiškálnu transparentnosť a ukončiť prax poskytovania implicitných dotácií vo forme štátnych záruk.
Udržanie smerovania k zníženiu inflácie: menová politika zameraná na nízku infláciu
17. Rámec flexibilnej menovej politiky štátnych orgánov funguje dobre. Národná banka Slovenska (NBS) sa predovšetkým usiluje dosiahnuť nízku infláciu oznamovaním orientačného rozpätia pre celkovú a jadrovú infláciu. V minulosti boli tieto orientačné rozpätia pomerne účinné pri usmerňovaní očakávaní. V posledných 18 mesiacoch sa však ukazuje vzostupná tendencia pri inflačných výhľadoch, čo tiež mohlo ovplyvniť vyjednávania o mzdách a prípravu rozpočtu. Bude treba, aby v budúcnosti centrálna banka presnejšie a proaktívnejšie usmerňovala očakávania v oblasti inflácie. Za týmto účelom je vítané súčasné snaženie zvýšiť schopnosť NBS v modelovaní inflácie, ktoré by tiež malo podporiť menovú politiku s väčším dôrazom na výhľad do budúcnosti. Zlepšenie rámca menovej politiky by malo zahŕňať aj lepšiu koordináciu medzi NBS a ministerstvom financií, čo sa týka informácií pre verejnosť, a zlepšenie komunikácie zo strany NBS k verejnosti, čo sa týka usmernenia v oblasti rastu inflácie.
18. V súčasnom zložitom prostredí považujeme súčasné zameranie menovej politiky vo všeobecnosti za primerané. Po znížení úrokovej sadzby o 175 bázických bodov na jeseň roku 2002, ku ktorému došlo ihneď po značných prílevoch krátkodobého kapitálu, sa v súčasnosti na presadzovanie menovej politiky používa úroková sadzba 6,5 % . Považujeme tento krok na prevenciu týchto prílevov za primeraný. I keď možno argumentovať za ďalšie zníženie tejto sadzby, v tomto štádiu nezmenený postoj lepšie odráža výsledné riziko. Niektorí obchodní partneri najmä v eurozóne uvoľňujú menovú politiku v deflačnom prostredí a na Slovensku došlo k zmierneniu inflačných očakávaní; NBS je však stále viac obmedzovaná strednodobým cieľom zníženia inflácie na maastrichtskú úroveň, ktorého splnenie už sťažuje cenový šok zo začiatku tohto roka a perspektívne zvýšenie daní a štátom regulovaných cien v roku 2004. Ďalším obmedzením je rýchly nárast úverov domácnostiam, i keď vychádza z nízkej základne.
Zníženie deficitu vonkajšieho bežného účtu platobnej bilancie: politika zvyšovania produktivity a podpory investícií
19. Deficit vonkajšieho bežného účtu platobnej bilancie sa začal znižovať z viac ako 8 % HDP v roku 2002, keďže v posledných mesiacoch došlo k akcelerácii vývozu a pokračoval útlm dovozu. Prudké oživenie exportu sa však spoliehalo na rozšírenie výroby niekoľkých väčších vývozcov. Dynamiku týchto firiem treba rozšíriť v rámci celého hospodárstva aj na výrobcov tovarov schopných konkurovať dovozu, a príslušná politika by mala tento proces uľahčovať.
20. Dôraz vlády na rozvoj podnikania na Slovensku sa správne orientuje na rozvoj hospodárskej súťaže a rozšírenie výrobných kapacít. Osobitne podporujeme plány na zlepšenie legislatívneho rámca, ako posilnenie súdneho systému, práv veriteľov a účtovných štandardov, keďže tieto vytvoria rovnaké podmienky pre malé a stredné podniky. Vítame tiež priebežný pokrok v liberalizácii energetiky, ktorá by mala zvýšiť konkurencieschopnosť slovenského hospodárstva. Nakoniec dôležitým povzbudením sú kroky na posilnenie finančného systému, ktorý je kľúčový pre rozvoj súkromného sektora a pre odolnosť hospodárstva voči šokom. V tejto súvislosti konštatujeme podstatné zlepšenie oddelenia bankového dohľadu NBS prostredníctvom pokračujúcej implementácie plánu inštitucionálneho rozvoja a vylepšených predpisov. Treba aby príslušné orgány využili tento pokrok ako odrazový mostík na zlepšenie dohľadu na mieste a dohľadu na diaľku, ako aj na vytvorenie primeraného konsolidovaného dohľadu a postupov určených pre problémové banky a ich ozdravenie s cieľom udržať krok so zmenami v bankovom sektore na Slovensku.
Zníženie nezamestnanosti a posilnenie odozvy hospodárstva na strane ponuky: reforma trhu práce a sociálnych dávok
21. Nezamestnanosť zostáva najpálčivejším sociálnym a ekonomickým problémom Slovenska a opatrenia na zlepšenie motivácie k práci a rozšírenie flexibility trhu práce sú rozhodujúco dôležité. Štátne orgány by mali naďalej sústreďovať svoje aktivity v dvoch oblastiach. Po prvé, sú potrebné opatrenia na prestavbu sociálnej siete s cieľom zvýšiť motiváciu pracovať ako aj znížiť záťaž na rozpočet. Plány vlády na dôsledné riadenie štátnych dávok a dávok sociálnej pomoci prostredníctvom lepšieho uplatňovania pravidiel nároku na dávky a iných opatrení na zníženie zneužitia je dobrým prvým krokom; povzbudzujúco vnímame aj prehodnocovanie systému dávok, ktoré v súčasnosti prebieha na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Po druhé, podporujeme návrh vlády upraviť zákonník práce s cieľom zvýšiť flexibilitu trhu práce, vrátane zníženia obmedzení práce na čiastočný úväzok a práce nadčas a flexibilnejších postupoch pri prepúšťaní.
Vstup do EÚ a EMÚ
22. Štátne orgány pripravujú stratégiu na prijatie eura. Časový plán splnenia požiadaviek pre prijatie eura v roku 2006 je reálny, ale bude závisieť od plnej implementácie plánovanej fiškálnej konsolidácie. Cieľ skorého prijatia eura by mohol byť vhodnou hybnou silou k implementácii reforiem. Sme presvedčení, že treba dosiahnuť ďalší významný pokrok v štrukturálnych reformách a fiškálnej konsolidácii, predtým ako sa Slovensko zaviaže používať pevný výmenný kurz, ktorý vyplýva z mechanizmu ERM2. Keď však Slovensko bude stabilne spĺňať maastrichtské kritériá bez ohrozenia infraštruktúrnych a iných investícií potrebných na skutočnú konvergenciu, potom bude predstavovať už vtedy dosiahnutá významná integrácia do EÚ ekonomický argument za prijatie eura.
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.