Väčšina Slovákov je strojcom svojho "bohatstva"

Aktualizované dňa: 16.05.2018 06:00

Väčšina slovenských detí má šancu zbohatnúť bez ohľadu na príjem svojich rodičov. Priemerný Slovák je na tom z pohľadu šancí na vyšší príjem podobne ako Dán, Nór alebo Fín.  Situácia je ešte spravodlivejšia v prípade, ak je dieťa alebo rodič  vysokoškolsky vzdelaný. Neplatí to však pre deti najmenej zarábajúcich, ktoré zostávajú v  pasci chudoby. Až 60 percent z nich má v dospelosti príjem nižší ako minimálna mzda. Riešením je kvalitný vzdelávací systém, ktorý dokáže deti pripraviť na život bez ohľadu na sociálne a vzdelanostné postavenie ich rodičov.

Na Slovensku majú mladí ľudia šancu zbohatnúť bez ohľadu na postavenie ich rodičov. Vyplýva to z výskumu tzv. sociálnej mobility na Slovensku. Výskum sa zaoberá tým, ako veľmi je príjem detí ovplyvnený ich vlastným talentom a zručnosťami, a naopak, nakoľko ho determinuje sociálne postavenie ich rodičov.
Generačná elasticita príjmov vyjadruje podiel príjmu otcov, ktorý sa prenesie na synov. Jej hodnota na Slovensku je 18,4 % a je porovnateľná s krajinami Severnej Európy. Toto relatívne nízke číslo znamená, že deti majú v dospelosti šancu dobre zarábať bez ohľadu na to, ako zarábali ich otcovia.

Závislosť príjmu detí od príjmu rodičov ovplyvňuje počet detí a vzdelanie. Miera, do akej sa prenesú príjmy otcov na ich synov, je výrazne vyššia v rodinách s viac ako 5 deťmi (elasticita vyššia ako 24 %). Súvis medzi príjmom otca a syna je naopak takmer zanedbateľný, ak je otec, alebo syn vysokoškolsky vzdelaný.

Najhoršie sú na tom deti najmenej zarábajúcich rodičov. Až 60 %  synov, ktorých otec patril medzi najmenej zarábajúcich, má dnes príjem nižší ako minimálna mzda. Viac ako priemernú mzdu, zarobí iba 17 % z nich. V medzinárodnom porovnaní sú na tom najchudobnejší podobne ako v USA, kde príjem detí závisí od príjmu rodičov takmer na 50 %.

Ak rodičia nepatrili medzi najmenej zarábajúcich, šance zbohatnúť sú podobné ako šance stať sa chudobným. Taktiež platí, že synovia, ktorých otec nepatril ani medzi 10 % najmenej zarábajúcich a ani medzi 10 %  najlepšie zarábajúcich, majú relatívne rovnomerné príjmové rozdelenie. Šance synov teda nie sú výrazne ovplyvnené zárobkom ich otcov.

Zaujímavý je aj regionálny pohľad. Ak sa v Bratislave zamestná niekto kto z nej nepochádza, zarobí v priemere 1471 eur, čo je o 19 % viac ako pôvodní Bratislavčania. Vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci prichádzajúci z východnejších krajov zarobia v Bratislave až o 24 % viac ako vysokoškoláci narodení v Bratislave. V ostatných krajoch sú rozdiely menej výrazné a najmenší rozdiel  je v Banskobystrickom kraji.

Slovensko patrí ku krajinám akými sú napr. Fínsko, Nórsko, Kanada a Dánsko, kde je vo všeobecnosti nízka príjmová nerovnosť a vysoká mobilita príjmov. V krajinách západnej Európy alebo v USA je generačná elasticita príjmov vysoká (napr. vo veľkej Británii je to 50 %).

Celý komentár na webovej linke:
/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-ifp/komentare/9-jablko-pada-daleko-od-stromu-maj-2018.html