[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Správa majetku vyššieho územného celku vzniká:
Správcom majetku vyššieho územného celku je podľa § 6 zákona o majetku vyšších územných celkov rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená vyšším územným celkom podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O zriadení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie vydá vyšší územný celok zriaďovaciu listinu, ktorá obsahuje vymedzenie predmetu činnosti a vecné a finančné vymedzenie majetku, ktorý jej vyšší územný celok zveril do správy. Správca majetku vyššieho územného celku nie je samostatným subjektom vlastníckeho práva, nemôže preto nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Z majetkovoprávneho pohľadu je správca len právnická osoba, ktorá spravuje majetok vyššieho územného celku. Vlastníctvom vyššieho územného celku je aj majetok, ktorý rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia vyššieho územného celku nadobudla vlastnou činnosťou (napr. kúpou, dedením, darom).
Správca majetku vyššieho územného celku ako právnická osoba má právnu subjektivitu, preto môže samostatne vykonávať právne úkony pri správe majetku vyššieho územného celku. Pri týchto úkonoch však správca vždy koná v mene vyššieho územného celku ako vlastníka majetku. Pri správe majetku vyššieho územného celku správca koná v rozsahu práv a povinností podľa zákona o majetku vyšších územných celkov a zásad hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku.
Správca je oprávnený a povinný majetok vyššieho územného celku držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade so zákonom o majetku vyšších územných celkov a so zásadami hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku.
Právnické osoby, ktoré nie sú zriadené vyšším územným celkom ako rozpočtové alebo príspevkové organizácie, nemôžu byť správcom majetku vyššieho územného celku podľa § 6 zákona o majetku vyšších územných celkov, ani keď sú založené vyšším územným celkom. Zákon o majetku vyšších územných celkov nevylučuje, aby vyšší územný celok uzavrel s obchodnou spoločnosťou osobitnú zmluvu o poskytovaní služieb na zabezpečenie starostlivosti o svoj majetok podľa Obchodného zákonníka, príp. Občianskeho zákonníka. V tomto prípade však obchodná spoločnosť nemá postavenie správcu podľa zákona o majetku vyšších územných celkov, ale ide o obchodno-právny vzťah medzi dvomi subjektmi vlastníckeho práva. Na základe takéhoto zmluvného vzťahu obchodná spoločnosť za odplatu poskytuje vyššiemu územnému celku len služby súvisiace s majetkom, nie je oprávnená majetok vyššieho územného celku užívať na svoje účely.
Podľa § 6 ods. 1 zákona o majetku vyšších územných celkov hospodári vyšší územný celok so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku vyššieho územného celku, ktorým je jeho rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Do 1.7.2009 mohol vyšší územný celok podľa § 6 ods. 3 zákona o majetku vyšších územných celkov v znení platnom do 1.7.2009 uzavrieť s obchodnou spoločnosťou zmluvu o výkone správy svojho majetku, v ktorej zmluvné strany upravili svoje práva a povinnosti. Tento zmluvný vzťah mal iný obsah než správa majetku vyššieho územného celku rozpočtovými a príspevkovými organizáciami. Vyšší územný celok mohol využiť tento zmluvný vzťah na zabezpečenie určitých odborných činností spojených s prevádzkou majetku vyššieho územného celku prostredníctvom subjektov, ktoré majú na výkon takýchto činností oprávnenie. Obchodné spoločnosti, ako subjekty súkromného práva, sú samostatnými subjektmi vlastníckeho práva, ktoré na základe zmluvy o výkone správy majetku vyššieho územného celku vykonávali správu cudzieho majetku. V danom prípade ide o obchodno-právny vzťah medzi dvomi subjektmi vlastníckeho práva, preto jeho úprava v zákone o majetku vyšších územných celkov nebola opodstatnená. Preto zákon o majetku vyšších územných celkov v znení platnom od 1.7.2009 už osobitne neupravuje inštitút zmluvy o výkone správy svojho majetku s obchodnou spoločnosťou. Znenie zákona o majetku vyšších územných celkov však nevylučuje, aby vyšší územný celok uzavrel s obchodnou spoločnosťou osobitnú zmluvu o poskytovaní služieb podľa Obchodného zákonníka, prípadne Občianskeho zákonníka. Na základe takéhoto zmluvného vzťahu môže obchodná spoločnosť poskytovať vyššiemu územnému celku len služby súvisiace so starostlivosťou o majetok vyššieho územného celku, nie je však oprávnená majetok vyššieho územného celku užívať na svoje účely a nakladať s ním. Je potrebné rozlišovať medzi správou a nakladaním s majetkom vyššieho územného celku v rámci plnenia úloh vyššieho územného celku a ním zriadených rozpočtových a príspevkových organizácií a medzi poskytovaním služieb spojených so starostlivosťou a údržbou majetku vyššieho územného celku obchodnou spoločnosťou na základe zmluvného vzťahu za odplatu.
Existujúce právne vzťahy medzi vyšším územným celkom a obchodnou spoločnosťou založené zmluvou o výkone správy na základe právnej úpravy platnej do 1.7.2009 platia aj naďalej. Nová právna úprava mohla spôsobiť neplatnosť takejto zmluvy len v tých častiach, ktoré sú v rozpore s platným znením § 6 a § 6a zákona o majetku vyšších územných celkov.
Zásady hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku určuje podľa zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov zastupiteľstvo vyššieho územného celku. Ustanovenie § 9 zákona o majetku vyšších územných celkov upravuje obsah zásad hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku len rámcovo a dáva priestor zastupiteľstvám vyšších územných celkov upraviť ich podľa špecifických podmienok vyššieho územného celku. Zásady hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku nemôžu byť v rozpore so zákonom o majetku vyšších územných celkov.
Obsahom zásad hospodárenia je najmä podrobnejší postup pri nakladaní s majetkom vyššieho územného celku, pôsobnosť orgánov vyššieho územného celku pri nakladaní s majetkom vyššieho územného celku, práva a povinnosti správcov pri správe majetku vyššieho územného celku, prípadne podmienky odňatia správy majetku vyššieho územného celku.
Zásady hospodárenia s majetkom vyšších územných celkov môžu tiež upravovať spôsob výkonu práv vyplývajúcich z vlastníctva cenných papierov a majetkových podielov v právnických osobách založených vyšším územným celkom alebo v právnických osobách, v ktorých má vyšší územný celok postavenie ovládajúcej osoby alebo rozhodujúci vplyv. Preto je potrebné upraviť, akým spôsobom môže zástupca vyššieho územného celku postupovať v orgánoch týchto právnických osôb. Obchodné spoločnosti založené vyšším územným celkom, alebo v ktorých má vyšší územný celok majetkový podiel, sú subjekty s vlastnou právnou subjektivitou, preto o ich činnosti rozhodujú len orgány týchto spoločností. Riadenie týchto obchodných spoločností môže vyšší územný celok ovplyvňovať len prostredníctvom svojich zástupcov v orgánoch obchodných spoločností. Z pohľadu transparentnosti a efektívnosti nakladania s majetkom týchto spoločností by títo zástupcovia mali klásť dôraz na verejnú informovanosť o nakladaní s majetkom takýchto právnických osôb, resp. na vytvorenie konkurenčného a transparentného prostredia pri nakladaní s týmto majetkom. Zásady hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku môžu upraviť, na aké úkony pri výkone práv vyššieho územného celku ako akcionára alebo spoločníka v týchto právnických osobách musí mať zástupca vyššieho územného celku v príslušnom orgáne obchodnej spoločnosti predchádzajúci súhlas (schválenie) zastupiteľstva vyššieho územného celku.
Schvaľovaciu pôsobnosť zastupiteľstva vyššieho územného celku pri nakladaní s majetkom vyššieho územného celku upravuje § 9 ods. 3 zákona o majetku vyšších územných celkov. V taxatívne uvedených prípadoch rozhoduje o nakladaní s majetkom vyššieho územného celku zastupiteľstvo vyššieho územného celku, preto jeho pôsobnosť nemôže byť prenesená na predsedu vyššieho územného celku ani v zásadách hospodárenia. Ide napr. o rozhodovanie o spôsobe prevodu nehnuteľného majetku vyššieho územného celku, schvaľovanie podmienok obchodnej verejnej súťaže alebo prevody vlastníctva nehnuteľného majetku vyššieho územného celku priamym predajom. Zastupiteľstvo vyššieho územného celku zo zákona rozhoduje aj o prevode majetku vyššieho územného celku alebo jeho prenechaní do nájmu z dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa § 9a ods. 8 písm. e) a ods. 9 písm. c) zákona o majetku vyšších územných celkov. V iných prípadoch môžu zásady hospodárenia rozdeliť pôsobnosť orgánov vyššieho územného celku pri hospodárení s majetkom vyššieho územného celku medzi zastupiteľstvo vyššieho územného celku a predsedu vyššieho územného celku.
Podľa § 9a ods. 9 zákona o majetku vyšších územných celkov je vyšší územný celok povinný primerane použiť pravidlá predaja majetku vyššieho územného celku vytvorením súťažného prostredia aj pri prenechávaní majetku vyššieho územného celku do nájmu. Zároveň zákon o majetku vyšších územných celkov predpokladá, že nájomné bude dosahovať aspoň takú výšku, za akú sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci.
Citované ustanovenie zároveň predpokladá aj výnimky z týchto trhových zásad. Jednou z týchto výnimiek je aj § 9a ods. 9 písm. b) zákona o majetku vyšších územných celkov, ktoré umožňuje počas najviac desiatich dní v kalendárnom mesiaci prenechať majetok vyššieho územného celku do nájmu konkrétnemu nájomcovi aj bez vytvorenia súťažných podmienok. Ide o riešenie výnimočnej situácie krátkodobého nájmu majetku vyššieho územného celku, napr. telocvične, zasadačky, vestibulu a pod., ktorý nie je plnohodnotný, teda môže byť prerušovaný a netrvá dlhšie ako desať dní za mesiac.
Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Podľa komentárov k tomuto ustanoveniu ide o výkladové pravidlá na počítanie hmotnoprávnych lehôt obsiahnutých najmä v Občianskom zákonníku, ale aj v ostatných občianskoprávnych predpisoch patriacich do systému súkromného práva. Ide predovšetkým o premlčacie lehoty, prekluzívne lehoty a lehoty určené na vydržanie. Tieto pravidlá sa použijú aj na počítanie lehôt na plnenie záväzkov vzniknutých na základe občianskoprávnych skutočností, ako aj na počítanie lehôt, ktoré sú ustanovené v zmluvách.
Podľa týchto komentárov toto ustanovenie ráta len s lehotami určenými podľa dní. Súčasne pripúšťajú, že v súkromnom práve sa vyskytujú aj lehoty, ktorých začiatok treba sledovať podľa hodín. Ide však o špecifické predpisy v oblasti katastrálneho práva alebo priemyslových práv, kde má sledovanie lehôt podľa času podania právne dôsledky.
Lehota určená podľa dní teda začína plynúť od 00.00 hodiny nasledujúceho dňa a končí sa o polnoci (o 24. 00 hodine) posledného dňa. Koniec lehoty určenej podľa dní je určený uplynutím posledného dňa lehoty.
Ustanovenie § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri rátaní hmotnoprávnych lehôt vychádza z celých dní, a nie z dní delených na hodiny, minúty alebo sekundy. V opačnom prípade by citované ustanovenie upravovalo počítanie lehôt aj na menšie časové úseky tak, ako ich upravujú osobitné právne predpisy. Analogicky je potrebné vychádzať aj z počítania lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov, ktoré podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína.
Z týchto dôvodov nie je možné časový rámec ustanovený v § 9a ods. 9 písm. b) zákona o majetku vyšších územných celkov, vyjadrený v dňoch, prepočítať na hodiny, teda namiesto 10 dní na 240 hodín v kalendárnom mesiaci. Nie je podstatné, koľko hodín v konkrétnom dni (konkretizovanom dátumom alebo pomenovaním) nájom majetku vyššieho územného celku trvá. Zákonom ustanovených desať dní v kalendárnom mesiaci nemusí nasledovať nepretržite za sebou.
1. Účelom § 3b zákona o majetku vyšších územných celkov bolo usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom zastavaným stavbami, ktoré prešli do vlastníctva vyšších územných celkov podľa zákona o majetku vyšších územných celkov. Keďže pozemok nie je súčasťou stavby, pozemky pod stavbami, ktoré nespĺňali podmienky prechodu vlastníctva podľa § 3 a 3a zákona o majetku vyšších územných celkov, do vlastníctva vyššieho územného celku neprešli a zostali vo vlastníctve štátu.
Ustanovenie § 3b ods. 1 a 3 zákona o majetku vyšších územných celkov sa vzťahuje len na pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky, zastavané stavbami vo vlastníctve vyššieho územného celku, ktoré prešli do jeho vlastníctva podľa § 3 a 3a zákona. Preto prechod pozemkov pod jednotlivými stavbami je potrebné posudzovať s prihliadnutím na splnenie zákonných podmienok na prechod týchto stavieb do vlastníctva vyššieho územného celku podľa § 3 a 3a zákona o majetku vyšších územných celkov.
Ak stavba neprešla z majetku štátu do vlastníctva vyššieho územného celku podľa § 3 a 3a zákona o majetku vyšších územných celkov, pretože nespĺňala zákonné podmienky na prechod vlastníctva, nie je možné na prechod pozemkov pod týmito stavbami z majetku štátu do vlastníctva vyššieho územného celku aplikovať § 3b ods. 1 a 3 zákona o majetku vyšších územných celkov.
2. Ustanovenie § 3b zákona o majetku vyšších územných celkov upravuje prechod zastavaných pozemkov vrátane priľahlej plochy. Priľahlou plochou podľa zákona o majetku vyšších územných celkov je len taký pozemok, ktorý svojou polohou a využitím je priamo určený na výkon vlastníckych práv ku konkrétnej stavbe, teda stavba aj pozemok musia spolu tvoriť jeden funkčný celok. Ako priľahlú plochu nemožno chápať akýkoľvek pozemok susediaci so stavbou. Kritériom priľahlej plochy by mala byť skutočnosť, že bez nej nie je možné bezproblémové a nerušené užívanie konkrétnej stavby.
Z uvedených dôvodov nemôže byť samostatná priľahlá plocha predmetom prechodu vlastníctva podľa § 3b zákona o majetku vyšších územných celkov.
Ak zákon o majetku vyšších územných celkov alebo osobitný predpis neustanovuje inak, podľa § 9a ods. 9 zákona o majetku vyšších územných celkov je vyšší územný celok povinný ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 7 primerane použiť aj pri prenechávaní majetku vyššieho územného celku do nájmu, a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci. Výnimky z tejto zásady zákon o majetku vyšších územných celkov umožňuje len pri nájme hnuteľnej veci vo vlastníctve vyššieho územného celku, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur, nájme majetku vyššieho územného celku, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci, nájme nehnuteľného majetku vyššieho územného celku registrovanému sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci a pri nájme majetku vyššieho územného celku z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorom zastupiteľstvo vyššieho územného celku rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený; zámer prenajať majetok týmto spôsobom je vyšší územný celok povinný zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním nájmu zastupiteľstvom vyššieho územného celku na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, pričom tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto doby.
Z uvedeného vyplýva, že na prenechanie majetku vyššieho územného celku do nájmu sa vzťahuje primerane aj ustanovenie § 9a ods. 6 písm. b) zákona o majetku vyšších územných celkov, podľa ktorého vyšší územný celok nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na fyzickú osobu, ktorá je v tomto vyššom územnom celku poslancom zastupiteľstva vyššieho územného celku.
Postup prenechávania majetku vyššieho územného celku do užívania by mali upravovať zásady hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku, ktoré schváli zastupiteľstvo vyššieho územného celku a ktoré nesmú byť v rozpore so zákonom o majetku vyšších územných celkov. Zákonom je upravená len schvaľovacia pôsobnosť zastupiteľstva vyššieho územného celku v súvislosti s nájmom majetku vyššieho územného celku podľa § 9a ods. 9 písm. c) zákona o majetku vyšších územných celkov, t. j. pri nájmoch majetku vyššieho územného celku z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých musí zastupiteľstvo vyššieho územného celku rozhodovať trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.
Spôsob a podmienky prenechania majetku vyššieho územného celku do nájmu poslancovi zastupiteľstva vyššieho územného celku bez vytvorenia súťažného prostredia a bez vyžadovania trhového nájomného by mali upraviť zásady hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku tak, aby zohľadňovali zásadu transparentnosti a zabránili prípadnému konfliktu záujmov.
Zákon o majetku vyšších územných celkov neupravuje realizáciu prevodu vlastníctva majetku vyššieho územného celku ani jeho prenechávanie do nájmu formou elektronickej aukcie a ani náležitosti elektronickej aukcie.
Ak zákon o majetku vyšších územných celkov neustanovuje inak, musia sa prevody vlastníctva majetku vyšších územných celkov vykonať podľa § 9a ods. 1 zákona o majetku vyšších územných celkov na základe obchodnej verejnej súťaže, dobrovoľnou dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.
Ustanovenie § 9a ods. 1 písm. c) zákona o majetku vyšších územných celkov umožňuje vyšším územným celkom realizovať prevod majetku vyššieho územného celku priamym predajom v prípadoch, v ktorých to bude vyšší územný celok považovať za opodstatnené. Pri prevode majetku vyššieho územného celku priamym predajom zákon o majetku vyšších územných celkov neukladá vyšším územným celkom povinnosť vyhlasovať súťažné podmienky a ani neustanovuje kritériá na výber kupujúceho. Z uvedených dôvodov zákon o majetku vyšších územných celkov limituje prevody majetku vyššieho územného celku touto formou len na prevod majetku, ktorého všeobecná hodnota stanovená znaleckým posudkom nie je vyššia ako 40 000 eur, pričom kúpna cena nemôže byť nižšia, než stanoví znalecký posudok. Z priameho predaja majetku vyššieho územného celku sú vylúčené fyzické osoby a právnické osoby taxatívne vymedzené v § 9a ods. 6 a 7 zákona, ktoré sú v pozícii potenciálneho konfliktu záujmov pri nadobúdaní majetku vyššieho územného celku.
Cieľ priameho predaja v podstate vylučuje formu elektronickej aukcie pri prevode vlastníctva vyššieho územného celku. Elektronická aukcia je súťaž s vopred stanovenými pravidlami výberu kupujúceho, v ktorom sa využíva elektronické zariadenie na predkladanie cenových ponúk. Prevod vlastníctva vyššieho územného celku priamym predajom je možné definovať ako prípady, kedy je vyšší územný celok oprávnený svoj majetok previesť vopred určenému kupujúcemu.
Pri prenechávaní majetku vyššieho územného celku do nájmu je vyšší územný celok povinný primerane uplatniť postup podľa § 9a ods. 1 až 3 a 5 až 7 zákona o majetku vyšších územných celkov. Nadväzne na zákonné spôsoby prenechania majetku vyššieho územného celku do nájmu je zrejmé, že prenechávanie majetku vyššieho územného celku do nájmu formou elektronickej aukcie zákonná úprava ani neumožňuje.
Vyšší územný celok môže realizovať formou elektronickej aukcie časť obchodnej verejnej súťaže, ak to upraví v podmienkach obchodnej verejnej súťaže. Zákon o majetku vyšších územných celkov pri prevode majetku vyššieho územného celku na základe obchodnej verejnej súťaže v § 9a ods. 3 ustanovuje povinnosť uverejniť podmienky obchodnej verejnej súťaže najmenej na 15 dní pred termínom uzávierky na podávanie návrhov do obchodnej verejnej súťaže a ďalej odkazuje na postup podľa § 281 až 288 Obchodného zákonníka.
Ustanovenie § 285 ods. 2 Obchodného zákonníka umožňuje meniť alebo dopĺňať predložený návrh na uzavretie zmluvy v prípadoch určených v podmienkach obchodnej verejnej súťaže, čo umožňuje vyhlasovateľovi uskutočniť obchodnú verejnú súťaž aj vo viacerých etapách. Vyhlasovateľ môže realizovať napr. druhé kolo súťaže tak, že vyzve určitý počet najlepšie umiestnených navrhovateľov, aby doplnili svoje návrhy. Preto je možné takéto druhé kolo súťaže realizovať formou elektronickej aukcie.
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.