Radlinského 32, P.O.BOX 13, 810 05 Bratislava
36065340
02/57 262 110, 02/57 262 111 info@pokladnica.sk www.pokladnica.sk Ing. Jana Ďuricová, riaditeľka
Pôsobnosť a kompetencie:
Štátna pokladnica (ďalej len „ŠP“) je rozpočtová organizácia zriadená v zmysle zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vznikla 1. januára 2003 vymenovaním riaditeľa.
ŠP predstavuje nový systém v komplexnom finančnom manažmente verejných financií a v riadení hotovosti, dlhu a investovania krátkodobých prebytkov likvidity verejného sektora. Zabezpečí okrem iného najmä centralizáciu príjmov a realizáciu verejných rozpočtov, správu pohľadávok a záväzkov štátneho rozpočtu a dennú likviditu štátneho rozpočtu. Do samotného výkonu verejnej správy a do kompetencií jej jednotlivých zložiek nezasahuje.
ŠP bude podporovať ciele fiškálnej politiky prostredníctvom finančného plánovania, riadenia dlhu a likvidity, čo prispeje k udržaniu vývoja príjmov a výdavkov v rámci stanovených krátkodobých a strednodobých zámerov fiškálnej politiky. Znamená to skvalitnenie monitorovania plnenia úloh fiškálnej politiky, ktorá je definovaná v strednodobom finančnom výhľade, ročných a viacročných plánoch pôžičiek, ročných a viacročných cieľoch deficitu verejného rozpočtu a v koordinovaných cieľoch s NBS tak, aby nedochádzalo ku konfliktu medzi menovou a fiškálnou politikou.
Pri existujúcom časovom nesúlade medzi daňovými, nedaňovými a colnými príjmami a verejnými výdavkami sa bude ŠP snažiť minimalizovať náklady na udržanie likvidity štátu prostredníctvom využívania najvýhodnejších podmienok na finančnom trhu v oblasti pôžičiek aj investícií. Bude sa tiež snažiť dosiahnuť optimálnu štruktúru štátnych pôžičiek, dobu splatnosti a náklady, pričom využije služby špecializovanej organizácie – Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity.
Významným prínosom ŠP bude aj podpora rozvoja finančného a kapitálového trhu prostredníctvom pôžičkovej stratégie vlády a investovania krátkodobých prebytkov hotovosti.
Vznik ŠP umožní aj centrálne riadenie štátnych aktív a pasív prostredníctvom evidencie fyzického majetku štátu a akcionárskych podielov v štátnych podnikoch a štátnych akciových spoločnostiach. Organizácie, ktoré majú v správe rôzne druhy nefinančných aktív, budú spolupracovať pri koordinácii svojej finančnej politiky so ŠP.
Existencia ŠP uľahčí proces prípravy štátneho rozpočtu. Hlavnými prostriedkami budú podrobné informácie o realizácii verejných rozpočtov predošlého roka, plány rozpočtových prostriedkov a výsledky uplatňovania kontroly výdavkov pred ich uskutočnením.
ŠP zabezpečí komplexné a včasné informácie o procese realizácie rozpočtu. Umožní jej to efektívny informačný systém umožňujúci hlbšie analyzovať výdavky jednotlivých klientov ŠP a poskytujúci informácie o všetkých realizovaných ekonomických transakciách.
V neposlednom rade bude ŠP zabezpečovať evidenciu informácií a ekonomických ukazovateľov za verejnú správu. Podkladom pre túto činnosť bude účtovníctvo a výkazníctvo.
Funkcie ŠP
Uvedené ciele bude ŠP dosahovať prostredníctvom svojich funkcií:
centralizácia príjmov,
riadenie výdavkov,
účtovníctvo,
platobný styk,
finančné plánovanie,
riadenie aktív,
riadenie hotovosti,
riadenie dlhu,
kontrola
Vznik ŠP ako podpora integračného úsilia SR do EÚ
Pre všetky krajiny Európskej únie (ďalej len „EÚ“) sú záväzné Maastrichtské kritériá v oblasti dlhu verejnej správy vzhľadom na možné negatívne dôsledky nadmerného zadlženia sa jednej krajiny pre menovú úniu. Z toho vyplývajú aj požiadavky na existenciu efektívneho nástroja riadenia verejných financií pre krajiny uchádzajúce sa o členstvo v EÚ. Zo správ Európskej komisie vyplýva, že SR bude musieť v oblasti verejných financií vykonať najmä podstatnú reformu systému kontroly riadenia predvstupových fondov a štrukturálnych fondov. Ďalšou dôležitou úlohou bude zosúladenie výkazníctva a štatistických údajov s výkazníctvom EÚ. V SR bude tieto funkcie zabezpečovať ŠP.
Vytvorením ŠP sa Slovenská republika pripojí k európskym krajinám, kde už pokladnice úspešne pracujú veľa rokov. Z krajín, v ktorých majú viacročné pozitívne skúsenosti s pokladnicou, spomenieme Španielsko, Francúzsko, Švédsko, Portugalsko, Fínsko, Dánsko, Írsko, z asociovaných krajín najmä Maďarsko a Slovinsko.