[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Regulovanou osobou je fyzická osoba, právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v regulovanej oblasti a predpokladá, že bude činnosť v tejto oblasti vykonávať celé odvodové obdobie. Organizačná zložka zahraničnej osoby musí v Slovenskej republike vykazovať výsledok hospodárenia a musí predkladať daňové priznanie na daň z príjmov.
Ak sa subjekt považuje za regulovanú osobu (§ 3 ods. 1) vzniká mu povinnosť platiť odvod, ak jeho posledný známy vykázaný výsledok hospodárenia za účtovné obdobie dosiahne aspoň sumu 3 milióny eur. Ak spoločnosť nevykázala žiadny výsledok hospodárenia (napr. novozaložená spoločnosť s oprávnením na výkon regulovanej činnosti) bude musieť odhadnúť svoj hospodársky výsledok za príslušné účtovné obdobie. Podľa tohto odhadu jej následne vznikne povinnosť platiť odvod (ak odhad výsledku hospodárenia je aspoň 3 milióny eur) alebo nevznikne povinnosť platiť odvod (odhad výsledku hospodárenia je menší ako 3 milióny eur).
Zákon neurčuje žiadne konkrétne pravidlá, ktorými sa subjekt musí riadiť pri vypracovávaní predpokladu svojho výsledku hospodárenia, resp. svojho predpokladaného koeficientu na účel výpočtu základu odvodu. Je na vôli jednotlivých subjektov, aké metódy využijú pri určení odhadu svojho výsledku hospodárenia (t. j. môžu ho určiť aj hrubým odhadom bez relevantných veličín). Spoločnosti nie sú žiadnym spôsobom penalizované v prípade, ak sa ich odhad ukáže ako nesprávny. Odhad výsledku hospodárenia ako aj koeficientu na účel výpočtu základu odvodu musí urobiť tá spoločnosť, ktorá nemá vykázaný žiadny výsledok hospodárenia (novovzniknutá spoločnosť, ktorá nezostavovala účtovnú závierku, nevykázala výsledok hospodárenia, alebo spoločnosť).
Základom odvodu je výsledok hospodárenia spoločnosti vykázaný v účtovnej závierke, ktorá sa predkladá spolu s daňovým priznaním (§ 5 zákona č. 235/2012 Z. z.) vynásobený koeficientom. Koeficient na účel výpočtu základu odvodu sa vypočíta ako podiel výnosov (resp. príjmov, ak regulovaná osoba účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva) z regulovanej činnosti k celkovým výnosom (resp. príjmom, ak regulovaná osoba účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva) patriacich do účtovného obdobia, za ktoré bol vykázaný výsledok hospodárenia použitý na výpočet základu odvodu.
Koeficient na účel výpočtu základu odvodu sa vypočíta ako podiel výnosov (resp. príjmov, ak regulovaná osoba účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva) z regulovanej činnosti k celkovým výnosom (resp. príjmom, ak regulovaná osoba účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva) patriacich do účtovného obdobia, za ktoré bol vykázaný výsledok hospodárenia použitý na výpočet základu odvodu.
Regulovaná osoba je povinná správcovi odvodu oznamovať „správne vypočítaný“ koeficient na účel výpočtu základu odvodu. Správca odvodu, v prípade ak bude mať pochybnosti o správnosti resp. pravdivosti koeficientu na účel výpočtu základu odvodu bude môcť uplatniť postupy podľa daňového poriadku (kontrola, resp. sankcie).
V prípade, ak regulovaná osoba použije na stanovenie základu odvodu výsledok hospodárenia pred zdanením vykázaný podľa medzinárodných štandardov upravený podľa osobitného predpisu (§ 5 ods. 4), z ustanovenia § 5 ods. 5 zákona o osobitnom odvode vyplýva, že aj na výpočet koeficientu, ktorým je podiel výnosov z regulovanej činnosti k celkovým výnosom patriacich do účtovného obdobia, za ktoré bol vykázaný výsledok hospodárenia použitý na výpočet základu odvodu, sa použijú výnosy upravené v zmysle § 5 ods. 4. (§ 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov - prevodový mostík).
Cenová regulácia tovarov a služieb nie je kritériom na posúdenie toho, či výnos pochádza z regulovanej alebo neregulovanej činnosti.
Za výnosy z regulovanej činnosti sa považujú všetky výnosy, ktoré regulovaná osoba dosiahla z činnosti vykonávanej v regulovanej oblasti na základe oprávnenia vydaného príslušným orgánom Slovenskej republiky alebo výnosy z činnosti v regulovanej oblasti vykonávanej v Slovenskej republike na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte. Za výnosy z regulovanej činnosti sa teda považujú všetky tie výnosy, ktoré by regulovaná osoba bez osobitného oprávnenia nedosiahla.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak regulovaná osoba získa výnosy z bežných činností alebo bude mať pasívne zisky, pričom tieto budú priamo alebo nepriamo súvisieť s regulovanou činnosťou, ktorú regulovaná osoba vykonáva na základe oprávnenia, tak aj tieto výnosy z bežnej činnosti a pasívne zisky budú patriť medzi výnosy z regulovanej činnosti.
Príklady výnosov z regulovanej a neregulovanej činnosti:
Výnosy z prevádzkovania potrubia na prepravu pohonných látok sú považované za regulované, nakoľko na túto činnosť je potrebné oprávnenie na podnikanie v energetike. V tomto prípade aj predaj alebo prenájom takéhoto potrubia (majetku) bude považovaný za výnos z regulovanej činnosti, pretože súvisí s regulovanou činnosťou, keďže keby regulovaná osoba nevykonávala prevádzkovanie potrubia, nemala by ani výnos z prenájmu uvedeného potrubia.
Ak náhrada škody bude súvisieť s regulovanou činnosťou, výnos z nej sa považuje za výnos z regulovanej činnosti, pretože ak by regulovaná osoba neprevádzkovala regulovanú činnosť, s ktorou škoda súvisí, nevznikol by jej ani nárok na náhradu takejto škody.
Rovnako aj pokuty alebo úroky z omeškania, pokiaľ tieto vznikli v súvislosti s regulovanou činnosťou, výnosy z nich budú patriť do výnosov z regulovanej činnosti.
Výnos z predaja mobilného telefónu sa nepovažuje za výnos z regulovanej činnosti, pretože na túto činnosť nie je potrebné osobitné oprávnenie. Avšak, ak ide o predaj určitej služby operátorom mobilnej siete (napr. paušál), výnos z tohto predaja je považovaný za výnos z regulovanej činnosti. Pričom výnos z predaja mobilného telefónu môže regulovaná osoba dosiahnuť aj bez povolenia a bez toho, aby bol súčasťou uvedenej služby.
Výnosy z predaja alebo prenájmu majetku, ktorý nesúvisí s regulovanou činnosťou, resp. z nej nevyplýva alebo nepochádza, sa považujú za výnosy z neregulovanej činnosti. Príkladom je predaj administratívnej budovy alebo jej prenájom, resp. prenájom niektorých kancelárií. Uvedenú budovu môže regulovaná vlastniť bez toho, aby toto vlastníctvo súviselo napríklad s distribúciou elektrickej energie, t. j. nevyužíva uvedenú budovu na regulovanú činnosť.
Pokiaľ osoba dosahuje výnosy na území členského štátu, prostredníctvom svojej organizačnej zložky, na základe povolenia vydaného pre územie tohto členského štátu, podľa zákonov platných v tomto členskom štáte, tieto výnosy nebudú výnosmi z regulovanej činnosti. Opačná situácia by však nastala, kedy by osoba so sídlom na území SR dosahovala výnosy na území SR, na základe oprávnenia vydaného v inom členskom štáte. V tomto prípade sa uvedená osoba považuje za regulovanú osobu a tieto výnosy sú výnosmi z regulovanej činnosti.
Postup sledovania výnosov z regulovaných činností si regulovaná osoba určí sama, pričom postupuje v súlade s právnymi predpismi v oblasti účtovníctva. Napr. si bude evidovať výnosy z regulovaných činností na konkrétnych analytických účtoch v účtovnej závierke.
Sadzba odvodu je
Odvod sa vypočíta ako súčin sadzby odvodu a základu odvodu podľa § 5.
Ak výška odvodu regulovanej osoby za príslušné odvodové obdobie nepresiahne sumu 1 000 eur, regulovaná osoba odvod neplatí.
Odvod je vyrubený oznámením regulovanej osoby – samovyrubenie odvodu alebo rozhodnutím správcu odvodu v zákonom ustanovených prípadoch. Odvod sa vyrubuje na základe predpokladaného alebo posledného známeho vykázaného výsledku hospodárenia. Lehota na podanie oznámenia pri zmene základu odvodu je určená hraničným termínom, do ktorého je regulovaná osoba povinná toto oznámenie podať, avšak túto povinnosť si môže splniť kedykoľvek do tohto termínu. Pri vykázaní nového výsledku hospodárenia je začiatkom tejto lehoty najskôr prvý deň nasledujúceho účtovného obdobia, keďže skôr účtovná závierka za predchádzajúce účtovné obdobie nemôže byť vypracovaná.
Ak dôjde k zmene sumy základu odvodu, je regulovaná osoba do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mala povinnosť podať daňové priznanie, alebo ak táto zmena nemá vplyv na povinnosť podať daňové priznanie, do konca mesiaca, v ktorom sa dozvedela, že došlo k zmene sumy základu odvodu, povinná doručiť správcovi odvodu písomné oznámenie, v ktorom uvedie
Posledným dňom odvodového obdobia je odvod splatný v tej výške aká je uvedená v poslednom oznámení. Po uplynutí príslušného odvodového obdobia nie je možné odvod za uplynulé odvodové obdobie dodatočne meniť. Odvod sa vyrubuje vždy do budúcnosti na nasledujúce odvodové obdobia. V rámci zúčtovania odvodov budú zúčtované všetky odvodové obdobia pariace do príslušného účtovného obdobia, v ktorom došlo k zmene základu odvodu.
Podľa právnej úpravy je regulovaná osoba povinná v lehote na predloženie účtovnej závierky predložiť správcovi odvodu aj písomné oznámenie na zúčtovanie odvodov, ktoré má zákonom dané náležitosti:
Oznámenie sa predkladá na tlačive, ktoré určuje a zverejňuje Finančné riaditeľstvo SR.
Správca odvodu pri zúčtovaní prihliada na to, že regulovaná osoba odvod neplatila, pretože za jednotlivé odvodové obdobia výška odvodu nepresiahla sumu 1 000 eur. Ak sa táto skutočnosť pri zúčtovaní potvrdí, takejto regulovanej osobe nevznikne nedoplatok zo zúčtovania odvodov.
Preplatok podľa § 9 ods. 3 alebo nedoplatok podľa § 9 ods. 4 za všetky odvodové obdobia patriace do príslušného účtovného obdobia regulovaná osoba zaúčtuje ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka toho účtovného obdobia, za ktorý preplatok alebo nedoplatok vznikol.
Odvod sa platí vo výške uvedenej v poslednom oznámení regulovanej osoby alebo určenej v rozhodnutí správcu odvodu, až do doručenia nového oznámenia (alebo rozhodnutia).
Odvodovým obdobím je každý kalendárny mesiac príslušného účtovného obdobia a odvod je splatný vždy do konca kalendárneho mesiaca. Odvod do výšky 1000 eur (vrátane) sa neplatí.
Regulovaná osoba je povinná správcovi odvodu okrem písomného oznámenia na účely platenia odvodu (§ 3 ods. 2) a pri zmene sumy základu odvodu (§ 8 ods. 3), predkladať písomné oznámenie aj pri zúčtovaní odvodov (§ 9 ods. 1) a podľa § 15 zákona.
Vzory týchto oznámení určí Finančné riaditeľstvo SR a zverejní ich na svojom webovom sídle.
Oznámenie podľa § 3 ods. 2 zákona o osobitnom odvode
Pokiaľ regulovanej osobe vznikne povinnosť platiť odvod, t. j. ak odhad výsledku hospodárenia za príslušné účtovné obdobie, dosiahne sumu aspoň 3 milióny eur, je povinná podať správcovi odvodu písomné oznámenie, v ktorom uvedie:
Oznámenie podľa § 8 ods. 3 zákona o osobitnom odvode
Ak dôjde k zmene sumy základu odvodu, je regulovaná osoba do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mala povinnosť podať daňové priznanie, alebo ak táto zmena nemá vplyv na povinnosť podať daňové priznanie, do konca kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom sa dozvedela, že došlo k zmene sumy základu odvodu, povinná doručiť správcovi odvodu písomné oznámenie, v ktorom uvedie
Oznámenie podľa § 9 ods. 1 zákona o osobitnom odvode
Regulovaná osoba je povinná v lehote na predloženie účtovnej závierky podľa prvej vety predložiť správcovi odvodu písomné oznámenie na zúčtovanie odvodov, v ktorom uvedie
Osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá má k 1. januáru 2024 oprávnenie na výkon činnosti alebo povolenie vydané v inom členskom štáte Európskej únie a štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v oblasti vykonávanej na základe povolenia vydaného alebo udeleného NBS (napr. podľa zákona č. 483/2021 Z. z.), okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu, (z. č. 39/2015 Z. z.) a predpokladá, že bude tieto činnosti vykonávať celé odvodové obdobie, sa považuje za regulovanú osobu podľa tohto zákona.
Takejto regulovanej osobe vzniká povinnosť platiť odvod, počnúc odvodovým obdobím, ktorým je január 2024, ak
Regulovaná osoba podľa bodu 1 je povinná doručiť písomné oznámenie správcovi odvodu do konca odvodového obdobia, ktorým je január 2024, v ktorom uvedie
Regulovaná osoba podľa bodu 2 je povinná doručiť písomné oznámenie správcovi odvodu do konca odvodového obdobia, ktorým je január 2024, v ktorom uvedie
Sadzba odvodu vo výške 0,025, ktorá platí od 1. januára 2024 pre regulovanú osobu, ktorá vykonáva činnosť v oblasti bankovníctva na základe bankového povolenia udeleného NBS podľa z. č. 483/2001 Z. z. alebo na základe oprávnenia alebo povolenia na výkon činnosti v oblasti bankovníctva vydaného v inom členskom štáte EÚ a štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP sa znižuje:
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.