[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Jedným z najsledovanejších indikátorov stavu verejných financií v súčasnosti je vývoj deficitu. Jeho pokles pod úroveň 3,0% HDP do roku 2007 (vrátane nákladov na dôchodkovú reformu) je podmienkou vstupu Slovenska do eurozóny v roku 2009. Kým tento fiškálny cieľ je už všeobecne akceptovaný a vládou deklarovaný, diskusia akým smerom sa majú verejné financie uberať po tomto dátume chýba. Zámerom tohto materiálu je poukázať na celoeurópsky jav starnutia populácie, ktorý je sprevádzaný zmenou jej štruktúry v prospech obyvateľov v poproduktívnom veku. Výdavky na dôchodkové dávky, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť budú hlavným dôvodmi zvyšujúcich sa verejných výdavkov, vysokých deficitov a prudkého nárastu verejného dlhu v budúcnosti. Čo môže urobiť vláda? Okrem snahy o ovplyvnenie demografických javov napríklad cez populačnú alebo migračnú politiku musí uskutočniť kroky aj v oblasti verejných financií. Ak chce realizovať zodpovednú fiškálnu politiku, úspešnú nielen v krátkodobom ale najmä v dlhodobom horizonte, je potrebné v znižovaní deficitu ďalej pokračovať.Podľa nás je to možné uskutočniť predovšetkým obmedzovaním rastu výdavkov v oblasti zdravotníctva a penzií. Kým v prvom prípade ide najmä o opatrenia, ktoré by mali zabraňovať vzniku nadbytočného dopytu a zneužívaniu, v druhom prípade treba hovoriť predovšetkým o zosúladení nárokov a odvodov. Okrem toho treba využiť vyšší hospodársky rast na znižovanie deficitu tak, že reálne výdavky budú rásť len mierne.
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.