Španieli investovali veľmi veľa a veľmi zle, poučme sa z ich chýb
27. august 2020, odkaz na mediálny blog
Po krajine jazdia rýchlovlaky za viac ako 60 miliárd eur, ktoré prinášajú mizernú hodnotu za peniaze. Španielsky príklad ukazuje, že štátne investície potrebujú rozumnú, analyticky podloženú prioritizáciu.
V posledných desaťročiach urobilo Španielsko obrovské investície do dopravnej infraštruktúry, aké v iných veľkých európskych krajinách nemajú obdobu. Po krajine sa preháňajú hypermoderné vlaky a rozsiahlejšou sieťou vysokorýchlostných železničných tratí sa vo svete môže pýšiť iba Čína. Pod pozlátkom modernizácie a rozvoja verejnej dopravy sa skrývajú veľké problémy.
Prípad divokej španielskej výstavby si všimol týždenník The Economist. Upozornil, že po prudkom poklese investičnej aktivity v roku 2012 nebudú súčasné kapitálové výdavky schopné udržať drahú sieť v prevádzke. A tým sa problémy nekončia.
Podľa výpočtov nezávislej španielskej fiškálnej autority AIREF celkové náklady na výstavbu vysokorýchlostných železničných tratí boli vyššie ako ich spoločenské prínosy. Využitie tratí dosahuje štvrtinu toho, čo vo Francúzsku. S výnimkou najvyťaženejšieho koridoru medzi Madridom, Sevillou a Malagou sa investícia v skutočnosti nevyplatila.
Španielsko plánuje dostavať ďalšie tisíce kilometrov vysokorýchlostných železničných tratí za vyše 70 miliárd eur. Viaceré z nich sú už rozostavané. Existuje teda riziko, že krajina utopí ďalšie desiatky miliárd eur v investíciách, ktoré prinesú veľmi slabú hodnotu za peniaze.
Ako upozorňuje analýza AIREF, megalomanské výdavky na modernizáciu v predchádzajúcich desaťročiach vôbec neznížili regionálne rozdiely v kvalite dopravnej infraštruktúry. Preinvestované peniaze chýbajú najmä pri obnove regionálnych tratí a vlakových spojení, ktoré prepravujú 89 percent všetkých železničných pasažierov v Španielsku.
Ponaučenie aj pre Slovensko
Znalcom domácich pomerov ohľadom investícií do dopravnej infraštruktúry môžu byť španielske problémy povedomé. Aj na Slovensku sa vlády doteraz sústredili takmer výlučne na veľkorysú modernizáciu a zvyšovanie rýchlosti na hlavnom železničnom koridore medzi Bratislavou a Žilinou. Niekoľko príkladov: Prímestské trate sú v zlom a ďalej sa zhoršujúcom stave, spoje na nich nefungujú dobre, moderné vozne a rušne jazdia málo, hoci majú najväčší potenciál prilákať nových cestujúcich (viď trať Komárno - Bratislava). Cesty prvej triedy využíva oveľa viac motoristov ako diaľnice, napriek tomu je už tri desaťročia politickou investičnou prioritou štátu budovanie diaľnic a rýchlostných ciest.
Útvar hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR dlhodobo presadzuje, aby sa investície štátu riadili dlhodobými investičnými plánmi. Súčasťou každého investičného projektu musí byť analýza jeho dlhodobých spoločenských prínosov a ekonomickej efektívnosti. Iba tak je štát schopný určovať si investičné priority a vyberať si projekty s najvyššou hodnotou za peniaze. Neznamená to zastaviť investície do hlavných železničných koridorov či diaľnic, ale rozhodovať o nich na základe kvalitných analýz, nie pocitov a politického, podnikateľského či regionálneho lobingu.
Investičné plány musia byť nadviazané na rozpočtový proces. Desiatky miliárd eur neefektívne utopených do dopravnej infraštruktúry v Španielsku sú extrémnym prípadom prehnane ambiciózneho plánovania bez kvalitného hodnotenia projektov, schopnosti určiť si priority a naplniť ich rozpočtom. Výsledkom sú investície, z ktorých mnohé boli oproti pôvodným odhadom nákladov predražené o polovicu a ich spoločenský či ekonomický prínos je minimálny.
Priority, priority, priority
Základom pre dobrý a analyticky podložený výber ciest a diaľnic, do ktorých štát investuje verejné zdroje, musí byť spoločenská návratnosť projektov. Vrátane pozitívneho vplyvu na rozvoj regiónov. Inšpiráciou nemusia byť iba varovania zo Španielska ale aj najlepšia zahraničná prax z Rakúska, Veľkej Británie, Nemecka alebo Švajčiarska. V prípade železníc aj susedného Česka, ktoré úspornejšie zmodernizovalo podstatne viac hlavných tratí, nezanedbalo ani tie regionálne, rozumne plánuje aj veľké železničné uzly a vysokorýchlostné trate.
Investičné priority môže vláda určovať na základe viacerých cieľov – zlepšenia cestovania alebo rozvoja regiónov. Pri železniciach je kľúčovým ukazovateľom počet kilometrov najazdených vlakom na obyvateľa a zníženie emisií. V prípade ciest aj úspora času, hluku či spotreby paliva alebo zníženie počtu smrteľných a vážnych dopravných nehôd. Samozrejme, investičné plánovanie musí zohľadňovať praktickú realitu, teda pripravenosť projektov, možnosti verejných financií a schopnosť štátu pripraviť, spustiť a financovať investičné projekty.
Za každých okolností si však treba pamätať španielsku lekciu. To, čo sa javí ako najpríťažlivejšie, hypermoderné a ambiciózne, nemusí vždy priniesť ľuďom najväčší úžitok.
Juraj Mach, Patrik Turzák
Útvar hodnoty za peniaze, MF SR
Ak vás zaujíma naša práca, sledujte nás