Ako dekarbonizovať Slovensko do roku 2030?

13. júna 2022, odkaz na mediálny blog

Ľudské aktivity sú už dnes zodpovedné za oteplenie klímy o vyše 1°C v porovnaní s predindustriálnou érou. Oteplenie nad úroveň 1,5°C povedie k výrazne negatívnym vplyvom na biodiverzitu, bude dochádzať k častejším extrémom počasia, suchám a klimatickej migrácií.

V rámci boja proti globálnemu otepľovaniu a zmene klímy si Európska únia, ktorá tvorí 8 % celosvetových emisií skleníkových plynov, stanovila záväzný cieľ dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. Ako krok k jej dosiahnutiu EÚ výrazne zvýšila svoje ambície v oblasti zmeny klímy do roku 2030, keď sa zaviazala znížiť emisie aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990. V nasledujúcich desaťročiach musíme výrazne znižovať emisie skleníkových plynov. Slovensko môže byť v dekarbonizácii jedným z lídrov strednej Európy. Po roku 1989 Slovensko dekarbonizovalo rýchlo, ale v posledných rokoch nám dochádza dych.

Prečo musíme dekarbonizovať?

V priemere na obyvateľa Slováci produkujú menej emisií než krajiny ako USA či Rusko a dokonca ešte o niečo menej emisií než je priemer EÚ (graf 1).

Graf 1: Produkcia emisií v prepočte na obyvateľa (priemer 2016-2019)

Zdroj: CAIT, UNEP, Svetová banka

Slovensko však dekarbonizovať musí, lebo chceme byť slušná a zodpovedná krajina. Po prvé, aj relatívne nízke emisie Slovenska nie sú kompatibilné s oteplením o 2 °C a už vôbec nie s oteplením o 1,5 °C. Aby sme udržali otepľovanie pod 2 °C, svetový priemer emisií na obyvateľa musí byť do roku 2030 výrazne nižší, než má Slovensko teraz (graf 1).

Po druhé, k otepľovaniu Zeme prispievajú a prispievali aj skleníkové plyny vyprodukované v minulosti. Slovensko za svoju súčasnú ekonomickú prosperitu vďačí aj vysokým emisiám produkovaným v 20. storočí, ktoré boli v tom období na obyvateľa výrazne vyššie (graf 2).

Po tretie, Slovensko vyváža časť svojej uhlíkovej stopy do zahraničia – dováža produkty na vlastnú spotrebu, ktoré sa vyprodukovali (a vytvorili emisie) v zahraničí. Týmto spôsobom „vyvezieme“ viac uhlíka, než ho z iných krajín „dovezieme“.

Po štvrté, EÚ sa zaviazala k poklesu emisií o 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990. S týmto krokom súhlasili aj slovenskí zástupcovia naprieč rôznymi orgánmi EÚ. Je teda správne, že Slovensko bude znižovať svoje emisie a napĺňať ciele EÚ.

Kde sme sa zasekli?

Emisie skleníkových plynov na Slovensku v rokoch 1990 až 2000 klesli o takmer 40 % (graf 2). Bolo to spôsobené zatvorením mnohých vysoko znečisťujúcich priemyselných podnikov a zvýšením energetickej účinnosti v celom hospodárstve.

Graf 2: Slovenské emisie skleníkových plynov (MtCO₂e/rok)

1) Nepočítajúc LULUCF úložiská                                                                    Zdroje EEA, BCG

V rokoch 2000 až 2010 sa trend dekarbonizácie spomalil a čisté emisie mierne vzrástli v dôsledku zníženia schopnosti lesov a pôdy zachytávať uhlík z ovzdušia (ide o tzv. sektor LULUCF z anglického land use, land-use change, and forestry – využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné úložiská uhlíka).

Pokles hrubých emisií pokračoval do roku 2015, emisie medzi rokmi 2010 a 2015 klesli o 13 %. K tomuto došlo najmä vďaka zlepšovaniu technológií v sektore priemyslu a energetiky a zatepľovaniu budov. Od roku 2015 celkové emisie stagnujú, čo je spôsobené sektormi dopravy a priemyslu, ktorých emisie rastú.

V súčasnosti je najväčším producentom skleníkových plynov odvetvie výroby železa, ocele a ferozliatin (graf 3). Najväčším znečisťovateľom v tomto sektore aj celkovo je U. S. Steel Košice (približne 20 % všetkých emisií na Slovensku). Druhým najväčším producentom emisií je sektor dopravy.

Graf 3: Štruktúra emisií skleníkových plynov na Slovensku v rokoch 2016-2019, priemer za rok (MtCO₂e)

1. Vrátane použitia výrobkov ako náhrad za ODS látky a tiež fugitívnych emisií z ťažby atď.
Pozn.: ETS = európsky systém obchodovania s emisiami
Zdroj: EEA, BCG

Ako môžeme na Slovensku pokračovať s dekarbonizáciou? Mali by sme začať s najväčšími sektormi? Alebo by sme mali začať s menšími zdrojmi emisií, kde sa riešenia zdajú byť dostupnejšie? Akú rolu hrá cena jednotlivých opatrení? Koľko ich musíme realizovať, aby sme dosiahli ciele? Hoci záväzný dekarbonizačný cieľ Slovenska do roku 2030 ešte neexistuje, teraz je ten správny čas otvoriť diskusiu a preskúmať najefektívnejšie možnosti dekarbonizácie krajiny.

Krivka marginálnych nákladov na zníženie emisií

V posledných rokoch sa na celom svete stala populárnym nástrojom pre rozhodovanie o dekarbonizácii krivka marginálnych nákladov na znižovanie emisií (Marginal Abatement Cost Curve – ďalej len MACC). MACC je graf, ktorý umožňuje prezentovať a porovnávať možnosti dekarbonizácie. Logika je jednoduchá – mali by sme podporiť opatrenia, ktoré sú najlacnejšie v prepočte na cenu za jednu tonu ekvivalentu CO₂ (ekvivalent oxidu uhličitého vzhľadom na tvorbu skleníkového efektu), ktorá sa odbúra (teda sa nebude v ďalších rokoch produkovať). V praxi to môže znamenať aj preferenciu relatívne drahých projektov, ak budú ponúkať vysoké zníženie emisií. Ilustratívna MAC krivka na vysvetlenie je v grafe 4.

Graf 4: Ilustratívna MAC krivka

Zdroj: ÚHP, Ministerstvo životného prostredia Nového Zélandu

Cena v eurách za zníženie jednej tony ekvivalentu CO₂ sa zobrazuje na osi Y. Toto číslo môže byť aj mínusové, a to v prípade, ak opatrenie prináša ekonomickú úsporu a zároveň znižuje emisie. Typickým príkladom je opatrenie zatvorenia bane Nováky, ktorej fungovanie si vyžaduje dotovanie prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému v konečných cenách elektriny. Zatvorením bane dôjde k zníženiu spoločenských nákladov – tarifa klesne a zároveň dôjde k poklesu emisií vďaka utlmeniu banskej činnosti. Táto cena je udávaná ako spoločenský náklad, a teda zahŕňa náklady a benefity nielen štátu, ale aj iných aktérov – domácností, firiem a podobne.

Okrem ceny je dôležitý objem zníženia, ktorý môžeme daným opatrením dosiahnuť. Zatvorenie bane Nováky bude mať zápornú cenu (verejnosť teda peniaze ušetrí), avšak existuje limit toho, koľko CO₂ sa týmto opatrením odbúra –  emisie, ktoré tieto bane ročne vyprodukujú. Potenciál zníženia sa zobrazuje na osi X (graf 4).

Osami X a Y tak vieme určiť jednotlivé opatrenia, ktoré majú na MACC podobu štvoruholníkov. Sú zoradené vzostupne od najlacnejšieho po najdrahšie. Princípom MACC je, že opatrenia zobrazené na krivke sa dajú uskutočňovať spoločne, žiadne dve opatrenia na nej sa navzájom nevylučujú. Vďaka tomu je reálne dosiahnuť  celkový potenciál MACC (súčet hodnôt všetkých opatrení na osi X).

Ako nákladovo efektívne znižovať emisie?

Slovenská krivka MACC, ktorú modelovali Útvar hodnoty za peniaze, Boston Consulting Group a Inštitút environmentálnej politiky pozostáva z 58 opatrení. Prostredníctvom nich môže Slovensko znížiť emisie o vyše 20 MtCO₂e do roku 2030, čo predstavuje 48 % z hrubých emisií a 57 % z čistých emisií. Najlepší spôsob čítania MACC je zľava doprava. Takto môžeme začať s cenovo najvýhodnejšími opatreniami a zastať na ktoromkoľvek opatrení, ktoré dosiahne želaný potenciál.

V rámci krivky sme načrtli tri možné ciele (pozri graf 5). Prvý z nich je zníženie emisií o 6,3 MtCO₂e do roku 2030, čo znamená zníženie o ~ 55 % v porovnaní s rokom 1990, a korešponduje s cieľom EÚ na rok 2030. Druhý cieľ je 14,2 MtCO₂e, ktorý zahŕňa opatrenia lacnejšie než CCS (carbon capture and storage – zachytávanie a skladovanie uhlíka) a dosiahol by 67 % zníženie emisií v porovnaní s rokom 1990. Posledný cieľ predstavuje plný modelovaný potenciál do roku 2030 vo výške 20,2 MtCO₂e, ktorý zahŕňa všetky dostupné opatrenia vrátane CCS. Jeho výsledkom je zníženie emisií o 76 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990. Ambicióznejšie ciele sme modelovali s cieľom ukázať nákladovosť opatrení na približovanie sa k uhlíkovej neutralite.

Graf 5: Krivka marginálnych nákladov na znižovanie emisií pre Slovensko do roku 2030

Zdroj: BCG, ÚHP

Bližšie o jednotlivých opatreniach nižšie.

1. Cieľ EÚ Fit for 55: zníženie o 55 %

Na dosiahnutie 55 % zníženia emisií skleníkových plynov na Slovensku v porovnaní s úrovňou z roku 1990 do roku 2030 by bolo potrebné zaviesť 33 opatrení.

Najlacnejším opatrením, ktorý prináša spoločenský benefit 605 € za každú tonu znížených emisií CO₂e, je zatvorenie hnedouhoľnej bane Nováky. V dôsledku tohto mechanizmu by koneční spotrebitelia platili nižšie účty za elektrinu (zrušenie dotácie na domáce uhlie v rámci tarify TPS, ktorú sme zahrnuli do tohto mechanizmu). Ďalšie dve opatrenia súvisia s elektrifikáciou vozového parku. Dnes majú elektroautá v porovnaní so spaľovacími autami vyššie obstarávacie náklady. Tieto obstarávacie náklady však budú v dlhodobom hľadisku prevážené nižšími bežnými nákladmi elektroáut.

Opatrenia 4 až 20 (napr. väčšie využívanie tepelných čerpadiel, využívanie alternatívnych palív v cementárňach, transformácia petrochemickej výroby na využívanie biomasy) sú malé opatrenia naprieč jednotlivými sektormi so zápornými nákladmi. Individuálne majú nízky potenciál znižovania emisií, avšak spolu znižujú emisie o 2 MtCO₂e.

Opatrenia 21 a 22 predstavujú zatvorenie uhoľných elektrární Nováky a Vojany, emisie znížia o 2,2 MtCO₂e.

Opatrenia 23 až 33 majú kladné, ale nízke náklady a znížili by emisie o 1,4 MtCO₂e. Ide napríklad o niekoľko menších projektov v oceliarstve, vylepšenia malých teplární či izoláciu budov s ústredným kúrením. Všetky tieto opatrenia by do roku 2030 znížili emisie skleníkových plynov o 55 % (~6,3 MtCO₂e). Všetky názvy jednotlivých opatrení sú na grafe 5.

2. Až po opatrenia CCS: zníženie o 67 %

Okrem predchádzajúcich opatrení je na dosiahnutie 67 % zníženia (v porovnaní s rokom 1990) potrebné aplikovať aj nasledujúce opatrenia.

Opatrenia 34 a 35 sú dve identické opatrenia zamerané na nahradenie dvoch vysokých pecí (z troch) elektrickými oblúkovými pecami v závode U. S. Steel Košice. S modelovanými nákladmi 32,5 € na tCO₂e by znížili celkovo 4,6 MtCO₂e. Opatrenia 36 až 43 zahrňujú presun cestujúcich z áut do vlakov (48 € / tCO₂e) a priame odlievanie a valcovanie v oceliarstve (80 € / tCO₂e). Zvyšných šesť opatrení má nízke hodnoty zníženia emisií v rôznych oblastiach (tri v oceliarstve, dve v poľnohospodárstve a jeden v teplárenstve).

Realizáciou všetkých opatrení okrem CCS (viď bod 3) by sa emisie znížili o 14,2 MtCO₂e, čo by predstavovalo 67 % zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou v roku 1990.

3. Plný potenciál do roku 2030: zníženie o 76 %

Celkový potenciál znižovania emisií všetkých opatrení je vo výške 20,2 MtCO₂e, čo predstavuje 76 % zníženie (v porovnaní s rokom 1990). Na jeho dosiahnutie by bolo okrem všetkých doterajších opatrení potrebné zaviesť technológiu CCS. CCS zahŕňa zachytávanie oxidu uhličitého emitovaného z priemyselných inštalácií a jeho prepravu a ukladanie v podzemnej geologickej formácii. CCS je spojené s vysokými nákladmi v krokoch zachytávania, prepravy aj ukladania, keďže Slovensko naň nemá potrebnú infraštruktúru a vhodné geologické podmienky, z čoho vyplýva vysoká jednotková cena.

Kam kráčaš, slovenská dekarbonizácia?

Dôležité je začať s dekarbonizáciou čo najskôr, keďže kľúčovým nie je len rok 2030, ale aj rok 2050, v ktorom je potrebné dosiahnuť klimatickú neutralitu. Z tohto nutne vyplýva, že v nasledujúcich 30 rokoch budeme musieť realizovať opatrenia nad rámec všetkých opatrení z prezentovanej MACC, keďže všetky z nich znižujú emisie iba o 57 % v porovnaní s dnešným stavom. Z environmentálnej ekonómie vyplýva, že táto dodatočná dekarbonizácia bude ešte náročnejšia a nákladnejšia. Na druhej strane, nasledujúce desaťročia môžu priniesť technologické a politické inovácie, ktoré umožnia dekarbonizovať viac a lacnejšie.

Kľúčom k akejkoľvek dekarbonizácii však bude spolupráca so súkromným sektorom a realizácia verejných politík na základe kvalitných dát a racionálnych rozhodnutí.

Autori: Ján Mykhalchyk Hradický (ÚHP), Erik Hrušč (BCG)