Dotácie sú ako darčeky - prijímateľa potešia, aj keď nie vždy sú užitočné

5. decembra 2022, odkaz na mediálny blog

Slovenské dotácie sú ako darčeky. Odovzdajú sa, potešia a príliš sa o nich ďalej nerozpráva. Je to problém, lebo často nevieme, s akým cieľom sa zavádzajú a výsledky jednotlivých schém sa systematicky neprehodnocujú. Aj to je jedno zo zistení priebežnej správy revízie výdavkov na dotácie.

Univerzálna a ustálená definícia dotácie v literatúre neexistuje. Podľa amerického ekonóma Hendrika S. Houthakkera sa definícia dotácie mení rovnako ako definícia krásy – záleží od pohľadu skúmajúcej osoby. 

My sme sa v revízii výdavkov zamerali najmä na pravidelnú podporu podnikateľov alebo tretieho sektora zo štátneho rozpočtu okrem fondov EÚ, ktorá môže byť vo forme priamych platieb alebo daňových úľav pre vybrané sektory.  

Ročne ide na skoro sto dotačných schém približne 1,3 mld. eur, čo je 1,3 % HDP a 2,6 % verejných výdavkov. S podobnými nákladmi by sme mohli vybudovať napr. 70 km diaľnic alebo 3 veľké nemocnice ročne.

Graf: Výdavky na dotácie podľa oblastí (mil. eur, 2019 - 2021) 

Na Slovensku sa účinnosť dotácií systematicky nevyhodnocuje. Ide o jedno z prvotných zistení priebežnej správy revízie výdavkov na dotácie, ktorá predstavuje dotácie zo zdrojov štátneho rozpočtu po vecných oblastiach.  

Dotácie majú význam, ak naprávajú zlyhania trhu  

Dotácie môžu byť vhodným nástrojom verejnej politiky. Majú potenciál napraviť vybrané zlyhania voľného trhu ako je znečisťovanie vôd alebo podporovať znižovanie produkcie emisií. 

Vhodné môžu byť napríklad investície do zelenej energie, ktoré sú pre firmy v prvotnej fáze nákladné, no majú vysoké spoločenské prínosy v podobe zníženia znečistenia ovzdušia. Bez štátnej dotácie by produkcia zelenej energie nemusela dosahovať požadovanú úroveň. Ďalším príkladom je dotovanie hromadnej dopravy, ktoré ju nižším cestovným robí atraktívnejšou voči menej ekologickým spôsobom cestovania. 

Dotácie môžu slúžiť tiež na znižovanie regionálnych rozdielov podporou konkrétnych výrobcov v ekonomicky slabších regiónoch. 

Nevhodne nastavené dotácie je však politicky náročné obmedziť[1]. Príkladom nevhodne nastaveného stimulu v kontexte klimatickej krízy, je podpora ťažby a spracovania fosílnych palív, kde spoločenské náklady prevyšujú benefity pre vybraný sektor. 

Keď cesta nie je cieľ 

Dotačné schémy často vznikajú na základe politických programov a za cieľ sa mylne považuje samotné prerozdelenie finančných prostriedkov. Ak chceme vyhodnotiť zmysluplnosť dotácie, jej ciele musia byť dostatočne špecifické. 

Príkladom tohto problému je podľa revízie Fond na podporu športu, ktorý má priširoko stanovené ciele a chýbajú odpovede na základné otázky. Aká hustá sieť športovej infraštruktúry by bola optimálna? V akej štruktúre? Koľko podujatí ročne by malo Slovensko organizovať? To je len pár príkladov v tomto konkrétnom prípade.  

Bez stanoveného cieľa je aj najväčšia a neslávne známa dotačná schéma - podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby elektriny a tepla s ročnými nákladmi vyše 260 mil. eur. Schéma ako taká nemala ani nemá jasne stanovené ciele, pomáha však naplniť naše záväzky - napr. nárast podielu obnoviteľnej energie. Nie je však jasné, akým podielom a tak nevieme, či by iná forma podpory nepriniesla lepšiu hodnotu za peniaze.  

Pravdepodobne neaktuálne ciele má nulová sadzba spotrebnej dane z tichého vína s ročnými nákladmi približne 37 mil. eur. Zaviedla sa pred viac ako 20 rokmi, keď sa nedarilo podchytiť výber daní od všetkých výrobcov a po vstupe do EÚ boli obavy o stratu konkurencieschopnosti domácich vín. Odvtedy sa nikto nepozrel na vplyv na konkurenciu alebo či ešte stále nevieme podchytiť výber daní od výrobcov.  

Nejasná pridaná hodnota 

V ideálnom svete by mali byť všetky relevantné schémy spätne vyhodnocované z pohľadu efektivity, ako sa to deje pri všeobecnej výzve Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Tá monitoruje spoločenské a ekonomické prínosy podporených projektov - žiadateľ musí o nich informovať počas troch rokov po ukončení projektu. 

Príkladom na zamyslenie je dotácia na zelenú naftu. Ide na ňu viac ako polovica z dotácií na podporu pôdohospodárstva zo štátneho rozpočtu (priemerne 25 mil. eur). Plošná dotácia pôdohospodárov podľa hektárov nepomáha najviac tým s vysokými nákladmi na pohonné hmoty. Nejde pri nej ani o ekologické ciele, keďže nemotivuje farmárov zefektívňovať výrobu s ohľadom na spotrebu paliva. Výsledný efekt je tak otázny. Národné dotácie v pôdohospodárstve sú zároveň len kvapkou v mori, keďže viac ako 90 % podpory pôdohospodárov je financovaných zo zdrojov EÚ. 

Efektivita je otázna aj pri rekreačných poukazoch a zníženej dani z pridanej hodnoty na ubytovanie. Rekreačné poukazy podľa dostupných dát síce zvýšili počet prenocovaní o približne 10 %, ale zásadne neovplyvnili ziskovosť a maržu sektora. Nezmenili to ani dodatočné okolnosti v roku 2019 ako zníženie DPH na ubytovanie a konanie MS v hokeji. Podľa odbornej literatúry vplyv zníženej sadzby DPH na ceny je otázny. Naznačuje to aj domáca skúsenosť, kde znížená sadzba DPH na ubytovanie nepriniesla zníženie cien prenocovaní. Efektívnosti podpory pri oboch schémach nepomáha ani dodatočné administratívne zaťaženie na strane občanov, podnikateľov aj štátu.  

Dotácie po správnosti 

Dotácie musia naprávať konkrétne zlyhania trhu, mať jasne stanovené ciele a byť pravidelne vyhodnocované z pohľadu efektívnosti alebo využitia alternatívnych verejných politík - napríklad regulácie alebo legislatívy. Jednotlivé schémy detailnejšie vyhodnotí záverečná správa. 

Priebežnú správu ÚHP, vypracovanú v spolupráci s kolegami z IFP, nájdete tu: https://bit.ly/UHP_revizia_dotacie.  

Autori: Martin Krok, Peter Mandžák