Neformálne zasadnutie ministrov financií (ECOFIN) v Bratislave, 9-10. september 2016
9-10. septembra 2016 sa v Bratislave uskutočnilo neformálne zasadnutie ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk, tzv. neformálny ECOFIN. Rozdiel medzi formálnym stretnutím ministrov financií v Bruseli a ich neformálnym stretnutím v predsedníckej krajine spočíva v tom, že pri neformálnom stretnutí je príprava agendy (voľba tém) ako aj príprava dokumentov, na základe ktorých sa bude viesť diskusia, je v réžii predsedníckej krajiny. Na neformálne zasadnutia sú pozývaní okrem ministrov financií členských štátov aj guvernéri národných centrálnych bánk. Predsednícka krajina môže pozvať k daným témam aj zástupcov z rôznych odborných inštitúcií alebo think-thankov. Na neformálne zasadnutia sa nepredkladajú konkrétne legislatívne akty, nerobí sa z nich oficiálny záznam ani sa neschvaľujú závery. Neformálny charakter rokovaní vytvára priestor pre prediskutovanie aktuálnych tém , ktoré nie sú v štandardnom legislatívnom procese, alebo otvorenie nových tém v rámci priorít predsedníckej krajiny.
Bod 1 Budúcnosť hospodárskych politík v EÚ
Ministri počas obeda na neformálnom ECOFINe zvyčajne diskutujú o témach, ktoré sú ovplyvnené súčasnými udalosťami. V posledných rokoch sme boli svedkami viacerých kríz a výziev, ktorým EÚ musela alebo musí čeliť, ako napríklad hospodárska kríza, dlhová kríza, utečenecká kríza a v neposlednom rade výsledok britského referenda. V kontexte týchto udalostí je potrebné, aby ministri diskutovali o budúcnosti hospodárskych politík v EÚ. Ministri sa dotkli viacerých tém: potreba prípadných systémových reforiem potrebných na riešenie budúcich kríz, vzťah medzi členmi a nečlenmi euro zóny, úloha Rady ECOFIN pri témach mimo jej tradičnej pôsobnosti, ako napríklad migračná kríza a bezpečnosť. Témou diskusie bola aj situácia po júnovom britskom referende, pričom ministri mali prvý krát možnosť diskutovať s novým britským ministrom financií. Ako externí hostia vystúpili dvaja významní bývalí ministri financií a osobnosti európskej politiky, bývalý premiér a minister financií Talianska, pán Mário Monti, a bývalý minister financií Švédska, pán Anders Borg.
Bod 2 Prehlbovanie Hospodárskej a menovej únie – Fiškálny pilier
Počas prvého pracovného stretnutia (piatok po obede) ministri financií spolu s guvernérmi centrálnych bánk diskutovali o prehlbovaní Hospodárskej a menovej únie. Správa piatich predsedov minulý rok v júni predstavila plán na dobudovanie a prehĺbenie Hospodárskej a menovej únie v troch fázach. Autori správy v rámci druhej fázy (2017-2025) navrhujú zriadiť spoločnú stabilizačnú funkciu, respektíve nástroj, ktorý by pomáhal tlmiť hospodárske šoky v eurozóne. Konkrétnejšie návrhy ďalších krokov potom Európska komisia plánuje predstaviť v bielej knihe na jar 2017. V tomto kontexte považovalo Slovenské predsedníctvo za dôležité poskytnúť členským štátom priestor na vyjadrenie svojich názorov a prípadných preferencií ešte pred vydaním Bielej knihy. V súčasnosti je pre mnohé štáty táto téma citlivá a neexistuje jednotný názor. Treba si však uvedomiť, že cieľom diskusie nebolo dosiahnuť dohodu, ale vytvoriť priestor na diskusiu ako takú. Akademický názor ministrom ozrejmili externí hostia: Guntram Wolff z think-thanku Bruegel, Vítor Gaspar z MMF a Daniel Gros z think-thanku CEPS.
V prvej časti zasadnutia boli prediskutované opatrenia a podmienky, ktoré musia byť zavedené a splnené ešte pred tým ako by mohlo dôjsť k vzniku spoločného stabilizačného nástroja. Jedná sa najmä o zlepšenie implementácie fiškálnych pravidiel, zavádzanie štrukturálnych reforiem ale aj spôsoby ako zlepšiť konvergenciu jednotlivých ekonomík a ako zabezpečiť ich lepšiu odolnosť. Následne sa diskusia zamerala na možnú formu a princípy, na ktorých by stabilizačný mechanizmus fungoval. Existuje viacero možných foriem, v akých by tento nástroj mohol vzniknúť, napr. ako zárodok nástroja pre tlmenie symetrických šokov sa núka Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý funguje od minulého roka. Na tlmenie asymetrických šokov je jednou z možností vytvorenie tzv. fondu na horšie časy, ktorý by pomáhal zosúladiť pozície hospodárskeho cyklu členských štátov s cyklom na úrovni eurozóny. Ďalšou alternatívou je spoločné poistenie v nezamestnanosti, ktoré je však často nesprávne interpretované. Pri spoločnom poistení v nezamestnanosti nemusí ísť o nahradenie národných systémov. Jednou z možností je, že by išlo iba o doplnkový prvok, ktorý by vyplácal časť dávok v prípade nezamestnania trvajúceho vo vopred stanovenom rozmedzí. V princípe by išlo o založenie spoločného fondu, v ktorom by si krajiny šetrili na horšie časy, keď by sa im v dôsledku hospodárskeho šoku zvýšila cyklická nezamestnanosť. Nemá teda ísť o riešenie problému štrukturálnej nezamestnanosti;
Hlavným cieľom zavedenia takéhoto nástroja je poskytnúť stabilizačný efekt vtedy, keď ho krajina potrebuje. Jedným z dôležitých princípov alebo zásad pre jeho fungovanie by preto mala byť automatickosť. V neposlednom rade bude musieť dizajn takéto nástroja eliminovať riziko morálneho hazardu a trvalých transferov. To napríklad tak, že by pozícia štátov voči fondu musela byť v stredno- až dlhodobom horizonte vyrovnaná.
Bod 3 Dane – súčasné otázky
Boj proti daňovým únikom a daňovým podvodom je jednou z hlavných priorít Slovenského Predsedníctva. V posledných rokoch sa v svetle udalostí, ako napríklad zverejnenie Panama Papers alebo využívanie daňových únikov na financovanie terorizmu, táto téma stala aktuálnou v celej EÚ ako aj na úrovni G20. Na neformálnom ECOFINe v Bratislave boli predmetom diskusie viaceré otázky týkajúce sa daňovej problematiky. Ministri sa zhodli v potrebe pokračovať v boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom, prijímať opatrenia v boji proti financovaniu terorizmu, na druhej strane prijímané opatrenia nemôžu ísť na úkor zhoršenia stability a predvídateľnosti daňového prostredia. V daňovej oblasti je lídrom v navrhovaní nových opatrení OECD, ktoré navrhlo viacero dôležitých opatrení v rámci projektu BEPS (Narúšanie základu dane a presun ziskov), preto ako externý hosť vystúpil generálny sekretár OECD pán Gurria. Za MF SR vystúpila pani štátna tajomníčka Dana Meager, ktorá sa dlhodobo venuje daňovej problematike na Slovensku. Zamerala sa na spoluprácu daňových orgánov a výmenu daňových informácií.
Bod 4 Investičný plán pre Európu
Predmetom posledného pracovného stretnutia bolo zhodnotiť fungovanie prvých dvoch pilierov Investičného plánu pre Európu, konkrétne Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a Európskeho centra investičného poradenstva. Jedným z pretrvávajúcich dôsledkov krízy je nízka úroveň verejných a súkromných investícií v EÚ, ktorá podkopáva dlhodobý rast v EÚ. Reakciou bolo schválenie tzv. Investičného plánu pre Európu v roku 2014, ktorý má za cieľ mobilizovať dodatočné investície tak aby boli nasmerované do reálnej ekonomiky. Investičný plán preukázateľne plní svoju úlohu a prináša výsledky. Fond je na správnej ceste aby v nasledujúcich troch rokoch mobilizoval cieľových 315 miliárd EUR. Naši externí hostia, prezident EIB Werner Hoyer a generálny riaditeľ EFSI Wilhelm Molterer podali správu o prvom roku fungovania EFSI a centra investičného poradenstva. Diskusia ministrov sa sústredila na aspekty fungovania Investičného plánu, ktoré je potreba zlepšiť resp. zmeniť tak, aby Investičný plán dosiahol ešte významnejší vplyv.