8 vecí, ktoré by ste mali vedieť o verejných zamestnancoch

25. apríl 2024, odkaz na mediálny blog

1. Štát má takmer pol milióna verejných zamestnancov, nie úradníkov

Pravdou je, že verejný sektor zamestnáva takmer pol milióna ľudí. Väčšina z nich však nie sú úradníci. Sú to učitelia, policajti, vojaci, sudcovia či hasiči. Mnoho verejných zamestnancov ani nepracuje pre štát. Pracujú napríklad pre obec, mestskú firmu či štátny podnik.

Zdroj: MF SR

2. V medzinárodnom porovnaní Slovensko počtom zamestnancov nevyčnieva

Verejní zamestnanci poskytujú služby občanom, preto má zmysel baviť sa o ich počte v pomere k celkovej populácii krajiny. Pri takomto porovnaní Slovensko nevyčnieva spomedzi iných európskych štátov a počtom verejných zamestnancov na 1 000 obyvateľov je mierne pod priemerom.

Zdroj: Eurostat, národné účty, demografické štatistiky

3. Nie všetci zamestnanci štátnych podnikov sú verejnými zamestnancami

O niektorých zamestnancoch by ste povedali, že patria do verejnej správy, a pritom je to naopak. Príkladom sú zamestnanci súkromných či cirkevných škôl alebo súkromných zdravotníckych zariadení. Sú síce platení z rovnakých zdrojov ako ich kolegovia z verejného sektora, ale pracujú v sektore súkromnom. Platí to aj pre pracovníkov v niektorých štátnych podnikoch. Zamestnancami verejnej správy sú napríklad zamestnanci ŽSR, ZSSK či RTVS. Nie sú nimi však zamestnanci Slovenskej pošty, spoločnosti CARGO alebo Lesov SR.

Ak preto nájdete vo verejnej zamestnanosti veľký medziročný skok, dôvodom je často práve preradenie niektorého z podnikov do verejného sektora. Či podnik patrí do verejného sektora určuje na základe medzinárodnej metodiky Štatistický úrad. Napríklad zaradenie ŽSR do verejnej správy v roku 2014 jednorazovo zvýšilo verejnú zamestnanosť o 14-tisíc osôb, zaradenie zdravotníckych zariadení v roku 2015 až o 37-tisíc. Pri úradníkoch sa takýto skokový nárast o niekoľko stoviek či tisícov osôb nezvykne diať.

Zdroj: MF SR

4. Tabuľkové mzdy sťažujú ohodnotenie kvalitnej práce

Mzdy sú vo verejnom sektore určované najmä tabuľkami. Do tých je zamestnanec zaradený podľa obsahu práce, ktorý však závisí najmä od vzdelania či počtu odpracovaných rokov. Priestor na vyššie platy pre kvalitnejších zamestnancov či pre takých, ktorých je nedostatok, je tak obmedzený. Problém spôsobuje aj kombinácia tabuľkových miezd, ktoré sú na celom Slovensku rovnaké, s rozdielnymi životnými nákladmi v regiónoch. Príkladom je Bratislava, kde sú náklady na život, najmä bývanie, vysoké, a pracovníci tam tiež majú mnoho alternatív, kde sa zamestnať.

Pozn.: Novšie dáta nemá ÚHP k dispozícii, štruktúra týchto údajov sa však v čase mení len pomaly. Zdroj: Trexima, Bratislava

5. Vo verejnej správe je väčší podiel zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním

Rozdiely medzi verejnými a súkromnými zamestnancami sú v mnohých oblastiach veľké. Napríklad vo verejnom sektore má takmer každý druhý zamestnanec vysokú školu, v súkromnom je to asi pätina. Je to spôsobené požiadavkou verejného sektora na vysokoškolské vzdelanie pre mnohé z pozícií, ale aj skladbou profesií – vo verejnom sektore pracujú učitelia, lekárky, sudcovia, policajtky či úradníci – pozície, kde je vysokoškolské vzdelanie potrebné. V súkromnom je mnoho pozícií v priemysle či službách. Jednoduché a korektné porovnanie priemerných miezd preto nie je možné. Porovnávať treba podobných zamestnancov s podobnými kompetenciami či zodpovednosťou.

Pozn.: Novšie dáta nemá ÚHP k dispozícii, štruktúra týchto údajov sa však v čase mení len pomaly. Zdroj: ISCP

6. Vo verejnom sektore pracuje viac starších ľudí

Mnohí verejní zamestnanci sa blížia do dôchodkového veku. Naopak, chýba generácia tridsiatnikov. Týka sa to ako lekárov či zdravotných sestier, tak aj učiteliek a tiež úradníkov. Verejní zamestnanci tiež ostávajú dlhšie pracovať na jednom mieste. Keď sa pozrieme na čas, po ktorom odíde z práce polovica zamestnancov, v súkromnom sektore to býva približne po 5 rokoch práce, vo verejnom po 10 rokoch.

Pozn.: Novšie dáta nemá ÚHP k dispozícii, štruktúra týchto údajov sa však v čase mení len pomaly. Zdroj: Trexima, Bratislava

7. Verejní zamestnanci sa vedia zamestnať aj v súkromnom sektore a za viac peňazí

V priemere si zamestnanci na Slovensku pri zmene zamestnávateľa platovo polepšia približne o 12 %. Avšak, muži prestupujúci z verejného do súkromného sektora medzi rokmi 2015 a 2017 získali po prestupe v priemere až o 22,8 % vyšší plat ako v pôvodnom zamestnaní, kým ženy si polepšili iba o približne 9 %. Finančné prilepšenie pri iných kombináciách je pritom pre obe pohlavia takmer rovnaké. Ak vás zaujímajú prestupujúci podľa veku či vzdelania, viac sa dočítate v Revízii výdavkov na mzdy a zamestnanosť vo verejnom sektore.

8. Na jednu pozíciu si štát vyberá z troch uchádzačov

O miesta v štátnej službe nie je veľká bitka. Do výberových konaní otvorených pre verejnosť sa priemerne prihlási 4,5 človeka a na pohovor príde 2,6. Štát si tak vyberá z nízkeho počtu uchádzačov, čo pravdepodobne znižuje aj kvalitu tých, ktorých si napokon vyberie (ÚHP, 2020a). Nízky počet uchádzačov môže byť spôsobený aj tým, že štát nevie vždy jednoducho povedať, koho hľadá, na akú prácu a aký plat a iné benefity za to ponúka (ÚHP, 2020b).

Graf 7: Priemerný počet zúčastnených na vonkajších výberových konaniach v regiónoch (2017-2019)

Zdroj: Slovensko.sk, spracovanie ÚHP

Niektoré veci sa už podarilo zlepšiť. Štát napríklad rozšíril možnosti práce pre absolventov bakalárskeho štúdia. Plánuje aj koordinovanejšiu politiku zamestnanosti, aby boli podmienky pre zamestnancov na jednotlivých úradoch podobnejšie, ale tiež aby mal lepší prehľad, koho a kde potrebuje zamestnať.

Ak chceme výdavky na mzdy znižovať udržateľne, opatrenia musia byť špecifické a cielené

O verejnej zamestnanosti nevieme povedať takmer nič, čo by platilo všeobecne. Niektorých zamestnancov je veľa a iných málo, ich zárobky sú v porovnaní s kolegami v zahraničí tiež rôzne. V niektorých regiónoch je práca pre verejný sektor lukratívna, inde by zamestnanci v podobnej práci pre súkromný sektor zarobili viac. O niektoré pozície je veľký záujem, kým na iné sa hlási v priemere menej ako jeden záujemca.

Niektoré ministerstvá vyplácajú veľkú časť miezd vo forme odmien, iné iba nepatrnú. Niekde pracuje veľa dohodárov, inde takmer žiadni. Niektoré rezorty majú iba pár podriadených organizácií, iné stovky, s rozpätím od niekoľkých po tisíce zamestnancov. Ak by sme preto chceli veci meniť, musíme navrhnúť cielené a špecifické opatrenia pre konkrétnu skupinu zamestnancov. Plošné opatrenia by nemuseli zasiahnuť tú skupinu, ktorú zasiahnuť chceme.

Ďalšie zaujímavé fakty k téme verejnej zamestnanosti nájdete v Revízii výdavkov na zamestnanosť a odmeňovanie vo verejnom sektore z roku 2020. Súčasťou revízie bolo aj niekoľko doplňujúcich analýz, ktoré nájdete na stránke bit.ly/UHP_revizie.

Autori: Martina Erdélyiová Gancárová, Peter Mandžák