3. Zamrazte minimálnu mzdu na budúci rok (júl 2020)

Navrhujeme zamraziť minimálnu mzdu (MM) pre rok 2021 a do budúcnosti stanoviť MM ako 50 % prognózovanej priemernej mzdy v danom roku. Minimálna mzda tak bude rásť v súlade s ekonomickými fundamentmi. Ak sa budúci rok zvýši minimálna mzda podľa súčasného znenia zákona na 60 % priemernej mzdy z roku 2019, teda na 656 eur, prevládnu negatívne vplyvy vyššej minimálnej mzdy a oddiali sa ekonomické oživenie po koronakríze. Kedy, ak nie teraz, prichádza čas opraviť slabšie stránky súčasného zákona o MM?

Škodlivosť súčasného nastavenia zákona o minimálnej mzde

Hoci výskum v oblasti dopadov MM na zamestnanosť väčšinou poukazuje na nulový alebo mierne negatívny agregátny vplyv (Neumark a Corella, 2019), súčasná ekonomická situácia a znenie zákona o MM predstavujú nebezpečný kokteil, ktorý bude pôsobiť ako prekážka zamestnávania nových pracovníkov. Obdobie s vyššou nezamestnanosťou po kríze tak môže trvať výrazne dlhšie a pribrzdí sa aj oživenie ekonomiky. Ohrozené bude najmä zamestnávanie nízkopríjmových a menej kvalifikovaných ľudí. V šiestich bodoch uvedieme, prečo navrhujeme pre tento rok zamraziť MM:

• Optimálna úroveň MM sa podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) pohybuje v rozmedzí 25% až 50% priemernej mzdy.[1] Aktuálne znenie zákona o MM by na Slovensku viedlo k nárastu MM až na 57% priemernej mzdy v roku 2021. Výskum poukazuje na to, že viac ako nárast minimálnej mzdy, je dôležitejšia jej úroveň. Na dátach krajín strednej a východnej Európy MMF ukazuje, že MM vo výške do 40% - 50 % priemerného zárobku nemá významné negatívne vplyvy na zamestnanosť. Nad touto úrovňou už začínajú prevládať negatívne efekty a to najmä na tvorbu nových pracovných miest pre mladých či menej kvalifikovaných pracovníkov. Už teraz máme v týchto kategóriách menej zamestnaných a história ukazuje, že medzi mladými a menej kvalifikovanými narastá nezamestnanosť počas kríz výraznejšie.

• Rast minimálnej mzdy by mal zohľadňovať aktuálny ekonomický vývoj. Firmy sa zvyšovaniu MM vo všeobecnosti snažia prispôsobiť najmä zvyšovaním produktivity, škrtaním iných nemzdových nákladov, zvyšovaním cien a až na poslednom mieste znižovaním zamestnanosti (NBS, 2017). V dobrých časoch a pri miernom raste MM by sme teda mohli čakať aj nárast produktivity naprieč ekonomikou, ktorý by kompenzoval mierny pokles zamestnanosti u vybraných firiem. Tento fakt je aj jeden z hlavných dôvodov, prečo veľa výskumov nenachádza negatívny efekt MM na zamestnanosť, resp. ekonomiku. Firmy sú totiž jej neustálym zvyšovaním nútené hľadať vnútorné rezervy a ak to nedokážu, tak zanikajú a ľudia prirodzene prechádzajú k iným zamestnávateľom, ktorí sú produktívnejší a schopní platiť vyššiu mzdu. To je veľmi prospešný efekt MM na ekonomiku.

• Pri prudkom náraste MM v čase krízy prevládne negatívny efekt na zamestnanosť. Firmy vyšťavené krízou a so stratami za aktuálny rok nedisponujú ani dostatočnými finančnými rezervami a plánovaný 13%-ný rast MM bude pre nich predstavovať dodatočnú záťaž. Prenos nákladov do vyšších cien je limitovaný kvôli zníženému dopytu počas krízy. Prepustení ľudia nenájdu uplatnenie ani u konkurencie, keďže podnikatelia naprieč ekonomikou zažívajú ťažké časy.

• Znížia sa nové investície a ekonomické oživenie sa oddiali. Pri pokrytí prudkého nárastu MM a príplatkov naviazaných na túto MM klesnú zdroje na potrebné investície, a to nielen v aktuálnom krízovom roku. Neočakávané prudké zásahy do mzdových nákladov v uplynulých rokoch znížili mieru návratnosti už realizovaných, ale aj zamýšľaných budúcich investícií. Slovenské fabriky v rámci vnútro koncernovej súťaže o nové investície budú mať sťaženú pozíciu (špeciálne v automobilovom priemysle a ich dodávateľov).

• Súčasné nastavenie MM nás bude bolieť opakovane v každej kríze. Bude totiž viesť k paradoxom, že v čase krízy budeme nastavovať MM podľa rastov v najlepších rokoch, ktoré krízam pravidelne predchádzajú.

• Efektívna minimálna mzda je vyššia ako najnižšia úroveň MM. Zákonník práce totiž obsahuje užitočné ustanovenia o pásmach MM a povinných príplatkoch za víkendovú a nočnú prácu. Vďaka tomu sa MM prispôsobuje segmentovanému trhu práce. MM človeka pracujúceho v noci, napr. 5 dní v mesiaci je v skutočnosti o 10% väčšia. MM človeka pracujúceho v obchode na dlhý a krátky týždeň, tzn. 2 víkendy po 12 hodín denne, je v skutočnosti dokonca o 20% vyššia. A ak má dotyčný/á zvýšenú zodpovednosť za kasu alebo zdravie ľudí, hovoríme o ďalšom zvýšení, najčastejšie o 20%, resp. 40%.

Ako sa nastavuje MM v zahraničí ?

Jednotlivé štáty berú do úvahy mnohé ekonomické a sociálne faktory a líšia sa aj v oblasti právnej úpravy jej stanovovania. Zvyčajne sa zohľadňuje produktivita práce, zamestnanosť, celková mzdová úroveň, či ekonomický cyklus. Zo sociálneho hľadiska mnohé štáty sledujú to, aby MM reflektovala cenovú hladinu, rast životných nákladov a zabezpečila dôstojnú životnú úroveň pracujúcich. Toto všetko je implicitne obsiahnuté aj v návrhu IFP na rozdiel od súčasného znenia zákona. Rast miezd v aktuálnom roku totiž vždy reflektuje produktivitu práce, cenový vývoj a ekonomický cyklus. Rast miezd spred dvoch rokov reflektuje aktuálny ekonomický vývoj iba v období stabilného rastu, v čase krízy vôbec.

Na medzinárodnej úrovni existuje široká škála rôznych právnych úprav určovania minimálnej mzdy. Napríklad zvyšovanie MM v Holandsku závisí od zmeny priemerných platov, pričom môže byť odmietnuté, ak by jej zvýšenie mohlo ohroziť zamestnanosť. V Estónsku sa nárast MM vypočítava na základe odhadovaného rastu produktivity práce a rastu reálneho HDP.[3] Belgicko, Luxembursko a Malta ju naviazali na vývoj spotrebiteľských cien v hospodárstve. Francúzsko používa zmiešaný mechanizmus založený na raste cien a miezd. [4]  Oproti tomu v Českej republike neexistuje záväzný automatický mechanizmus úpravy MM. Jej výška je stanovená vládnym nariadením avšak s prihliadnutím na vývoj miezd a spotrebiteľských cien.[5] Na medzinárodnej úrovni existuje široká škála rôznych právnych úprav určovania MM.

Ako správne nastaviť úroveň minimálnej mzdy ?

Ako najvhodnejší model na stanovenie minimálnej mzdy navrhujeme stanoviť MM ako 50% prognózovanej priemernej mzdy v hospodárstve na daný rok. Ide o priemerný podiel MM za roky 2019 a 2020, kedy MM dosiahla 48 resp. 52 % priemernej mzdy. Zároveň ide o podiel, na ktorý sa v roku 2021 dostaneme, ak sa rozhodneme zamraziť súčasnú MM. To umožňuje od roku 2022 pokračovať vo zvyšovaní MM prirodzeným tempom v súlade s rastom priemernej mzdy v ekonomike. A aké by boli výhody?

• Takto stanovená MM bude slúžiť ako kotva pre rokovanie medzi odbormi a zamestnávateľmi, keďže bude známa približne mesiac pred oficiálnym ukončením rokovaní. Zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov rokujú o výške MM zväčša do 15. júla. Ak sa na úrovni MM nedohodnú, navrhujeme, aby prognózovaná priemerná mzda z júnovej makroekonomickej prognózy Ministerstva financií SR slúžila ako základ na stanovenie MM v nasledujúcom roku.

• Odráža ekonomické fundamenty ako napr. rast produktivity práce, cenový vývoj a ekonomický cyklus.

• Poskytne transparentný signál pre všetkých relevantných aktérov ohľadne ekonomických očakávaní do budúcna. Podľa aktuálnej prognózy z júna by MM mohla dosiahnuť 595 eur v roku 2022 a 620 eur v roku 2023.

• Naviazanie na úroveň mzdy (namiesto rastu) má v sebe aj autokorekčný mechanizmus – ak by sa aj makroekonomická prognóza pomýlila v raste mzdy, chyby sa nebudú akumulovať, ale v nasledujúcom roku nastane korekcia. Úroveň MM sa bude vždy pohybovať v úzkom rozmedzí 47-53% priemernej mzdy. Naproti tomu v súčasnom nastavení zákona prichádza k reakcii na krízu až s dvojročným oneskorením.

• Nie je nutné vymýšľať žiadne únikové klauzuly v prípade ekonomickej krízy ako je tomu v súčasnosti, keď je rast MM naviazaný na priemernú mzdu spred dvoch rokov a  rastie úplne mimo cyklickú pozíciu ekonomiky.

Regionálna minimálna mzda

Neodporúčame zavádzať regionálne diferencovanú minimálnu mzdu. Dôvodom je najmä prehĺbenie existujúcich regionálnych rozdielov a z chudobných regiónov je veľký odtok pracovnej sily.[6] Už teraz viac ako 30 % pracujúcich v Bratislavskom kraji tvoria dochádzajúci pracovníci. Navyše, každý rok sa do Bratislavy a okolia trvalo presťahuje vyše 5 tisíc ľudí v aktívnom veku (po očistení o odchody)  V ekonomicky rozvinutých regiónoch s vyššou produktivitou práce je dostatočná konkurencia a mobilita zamestnancov, ktorá generuje vyššie mzdy.  

Regionálne diferencovaná MM vytvorí priestor na jej obchádzanie. Napríklad firmy by si mohli formálne zmeniť adresu sídla a prevádzky a umelo si znížiť mzdové náklady.

Zavedenie regionálnej MM má zmysel v krajine, kde sú príliš veľké ekonomické rozdiely a jednotlivé regióny sú dostatočne veľké a majú samostatné trhy práce (napr. štáty USA alebo západné a východné Nemecko). Na Slovensku nie sú dostatočne veľké regióny, ktoré by spĺňali podmienku samostatných trhov práce. S prižmúrenými očami môžeme hovoriť o Bratislavsko-Trnavskej aglomerácii. Diferencovaná MM na úrovni krajov alebo okresov nie je vhodným riešením.