Projekt Jednotného štátneho účtovníctva a výkazníctva (2005 - 2008)

V rámci projektu reformy riadenia verejných financií (2002 - 2006) sa uskutočnila analýza vtedajšieho stavu štátneho účtovníctva a účtovníctva verejného sektoru, z ktorej vyplynuli odporúčania a kroky, ktoré by malo MF SR v blízkej budúcnosti vykonať. Tieto odporúčania vyústili do zadefinovania projektu zavedenia jednotného štátneho účtovníctva a výkazníctva.

Cieľom projektu zavedenia jednotného štátneho účtovníctva a výkazníctva bolo zabezpečiť porovnateľnosť výstupov účtovníctva verejného sektora Slovenskej republiky v rámci krajín Európskej únie. Tento cieľ bolo možné zabezpečiť prijatím princípov medzinárodných účtovných štandardov pre verejný sektor a ich aplikáciou do národnej legislatívny upravujúcej účtovníctvo organizácií štátneho sektora.

Medzinárodné účtovné štandardy pre verejný sektor (International Public Sector Accounting Standards) vydávané IPSASB (The International Public Sector Accounting Standards Board) sú platformou, ktorú pre zjednotenie štátneho účtovníctva a účtovníctva verejného sektora odporúčajú experti a ktorú v minulosti prijala väčšina krajín Európskej únie. Hlavnou výhodou týchto štandardov je to, že sú odvodené od medzinárodných účtovných štandardov pre súkromný sektor (IAS/IFRS), a teda poskytujú jednotnú bázu pre konsolidáciu údajov za verejný sektor, z ktorých sa následne pripravujú výkazy podľa ESA 2010 a GFS 2001.

Na základe analýzy právneho stavu v roku 2005 bolo skonštatované, že najväčšie rozdiely medzi národnou legislatívou upravujúcou účtovníctvo verejného sektora a princípmi uplatňovanými v Medzinárodných účtovných štandardoch pre verejný sektor boli identifikované v účtovníctve štátneho sektora a samosprávy t.j. v účtovníctve rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií, štátnych fondov, obcí a vyšších územných celkov. Z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné reformovať resp. vypracovať novú metodiku najskôr pre štátny sektor a samosprávu.

Základnými nedostatkami postupov účtovania platných do roku 2008 pre štátny sektor a samosprávu bolo predovšetkým:

• vykazovanie primárne zamerané pre potreby rozpočtu,
• absencia programového sledovania nákladov,
• absencia metodiky umožňujúcej zisťovanie výsledku hospodárenia účtovnej jednotky na akruálnom princípe, teda na báze porovnania časovo rozlíšených nákladov s výnosmi,
• chýbajúca povinnosť zostavovania a predkladania priebežnej (štvrťročnej) účtovnej závierky,
• absencia povinnosti účtovania a tvorby rezerv a opravných položiek s cieľom reálneho vyjadrenia hodnoty majetku a záväzkov,
• významné rozdiely v uplatňovaní resp. neuplatňovaní kľúčových princípov IPSAS, a to významnosti, akruálneho princípu, konzistencie, zásady opatrnosti a princípu nepretržitého trvania činnosti účtovnej jednotky.

Po uplatnení princípov IPSAS, predovšetkým akruálneho princípu, malo účtovníctvo štátneho sektora (a neskôr účtovníctvo celého verejného sektora) predstavovať informačnú sústavu, ktorá zaznamenáva, analyzuje, klasifikuje, sumarizuje a interpretuje výsledky finančných a ekonomických činností jednotiek verejného sektora a ich vplyvy, s cieľom:

• poskytovania informácií manažmentu potrebných na plánovanie, organizáciu a kontrolu,
• prípravy a poskytovania finančných výkazov a iných fiškálnych výkazov pripravených v súlade so špecifickými štandardami vykazovania pre externých užívateľov.

Riešením nedostatkov účtovníctva štátneho sektora a samosprávy, ktoré vyplynuli z analýzy vtedy platného stavu v tejto oblasti bola realizácia Projektu zavedenia jednotného štátneho účtovníctva a výkazníctva, ktorý pozostával z niekoľkých krokov: 

• vytvorenie vyčerpávajúcej definície účtovníctva vo verejnom sektore, ktorá bude obsahovať vzťahy jednotlivých vzájomne sa podporujúcich komponentov a zároveň bude táto definícia konzistentná so štandardami a trendmi v ostatných krajinách EÚ,
• uplatňovanie vlastníctva Ministerstva financií SR k detailným účtovným informáciám verejného sektora na najnižšej úrovni ich agregácie vykazovaným v takom formáte a rozsahu, aby spĺňali všetky požiadavky,
• špecifikácia základných požiadaviek na funkcionalitu a prístup do informačných systémov pre vedenie účtovníctva tak, aby spĺňali požiadavky na účtovníctvo a výkazníctvo verejného sektora a boli konzistentné so štandardami a trendmi v iných krajinách,
• vypracovanie, v súlade s novou definíciou účtovníctva verejného sektora, vyčerpávajúcej metodiky účtovania a vykazovania pre jednotlivé organizácie tak, aby bola konzistentná so štandardami a trendmi v iných krajinách,
• vytvorenie vízie a stratégie ako budú účtovníci štátneho a verejného sektora môcť získať potrebnú úroveň vzdelania a skúseností, aby boli schopní spĺňať požiadavky užívateľov finančných informácií.

Základný cieľ projektu zavedenia jednotného štátneho účtovníctva a výkazníctva sa mal dosiahnuť realizáciou troch čiastkových cieľov zameraných na 1.) metodiku účtovania a vykazovania, 2.) systémovú podporu aplikácie novej metodiky účtovania a vykazovania a 3.) kvalitu vzdelania účtovníkov v štátnom a verejnom sektore. Samotná realizácia projektu bola pôvodne časovo rozvrhnutá na obdobie rokov 2005 - 2007 s finančným zabezpečením zo štátneho rozpočtu (v rámci rozpočtu Ministerstva financií SR) a prostriedkov EÚ nasledovne:

Napriek tomu, že plnenie čiastkových úloh vyplývajúcich zo schváleného harmonogramu prebiehalo úspešne, vyhlásenie predčasných parlamentných volieb neumožnilo legislatívne zabezpečiť implementáciu od 1. januára 2007. Reálny termín implementácie bol 1. január 2008, čo na jednej strane spôsobilo sklz v realizácii projektu o jeden rok, na druhej strane však poskytlo dlhší časový úsek pre školenia účtovníkov a užívateľov výstupov z účtovníctva, ako aj na realizáciu pilotných projektov.

  Bližšie informácie nájdete v úplnom znení správ o projekte ako aj v prezentáciách MF SR: 

Ministerstvo financií SR v spolupráci s externými odborníkmi zostavilo školiace materiály pre školenia účtovníkov verejnej správy, ktoré boli poskytované pre účastníkov bezplatne, rozdelené do tematických blokov. Celkovo sa medzi rokmi 2006 - 2008 na týchto školeniach zúčastnilo viac ako 10 000 účastníkov zo štátnej správy ako aj samosprávy.