Povereníctvo financií 1944 – 1968
Povereníctva financií 1944 – 19681
Povereníctva financií z rokov 1944 – 1968 je možné považovať za priamych predchodcov slovenského ministerstva financií.
Slovenská národná rada ako predstaviteľka slovenského národa má svoj pôvod už v polovici 19. storočia. Na túto storočnú tradíciu nadviazala aj Slovenská národná rada vytvorená v decembri 1943 na základe Vianočnej dohody2 . Do vypuknutia Slovenského národného povstania pracovala Slovenská národná rada v ilegalite.
Nariadením Slovenskej národnej rady vzniklo 1. septembra 1944 Povereníctvo SNR pre financie. Sídlilo v Banskej Bystrici a jeho úlohou bolo zabezpečiť financovanie Slovenského národného povstania.
Po potlačení povstania povereníctvo obnovilo svoju činnosť v oslobodených Košiciach na základe nariadenia Predsedníctva SNR č. 1/1945 z 21. februára 1945. V septembri 1945 získalo názov Povereníctvo financií, ktorý pretrval až do jeho zrušenia v roku 1960. Do pôsobnosti Povereníctva financií patrili finančná stráž, rozpočet a štátny dlh, priame dane (napr. domová, z poľovačky, dôchodková, zárobková, prepychová), pozemkový kataster, nepriame dane a monopoly (napr. všetky spotrebné dane), colné veci, poplatky, peňažníctvo (banky, sporiteľne a ďalšie peňažné ústavy, burzovníctvo), mena a menová štatistika, ale aj náhrada škôd spôsobených vojnou, súčinnosť pri konfiškácii a rozdelení majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov alebo usporiadanie majetkových práv osôb postihnutých rasovou alebo politickou perzekúciou. Povereníctvo financií taktiež zabezpečovalo súčinnosť pri znárodňovaní bánk a priemyselných podnikov.
Po roku 1949 pribudli agendy týkajúce sa družstiev, národných a komunálnych podnikov, sledovanie devíz, vývoz darov a všeobecná pokladničná správa.
V rokoch 1952-3 dochádza k zmenám v štruktúre peňažníctva a finančnej správy. Zákon č. 84/1952 Zb. o organizácii peňažníctva stanovil, že peňažnú a úverovú sústavu tvoria Štátna banka československá, Investičná banka a Štátna sporiteľňa. Povereníctvo financií dostalo úlohu riadiť finančné referáty národných výborov, oblastný ústav Štátnej banky československej a oblastný ústav Investičnej banky, oblastnú správu štátnych sporiteľní a oblastnú správu Štátnej poisťovne.
V roku 1958 po zrušení Povereníctva miestneho hospodárstva bola časť jeho agendy presunutá na Povereníctvo financií. Okrem Povereníctva financií fungovali na území Slovenska aj ďalšie povereníctva napr. pôdohospodárstva, spravodlivosti, spojov, potravinárskeho priemyslu, stavebníctva, školstva a kultúry alebo zdravotníctva.
Ústava Československej socialistickej republiky z 11. júla 1960 zrušila Zbor povereníkov a utvorila jednotný zákonodarný, vládny a výkonný orgán Slovenskú národnú radu. Následne vznikla Finančná a rozpočtová komisia SNR, na jej čele stál povereník, ale v praxi jej činnosť vykonával Odbor SNR pre veci finančné. Obor mal na starosti finančný plán a rozpočet. V roku 1964 sa z tohto odboru vytvorilo Povereníctvo SNR pre financie, ktoré dostalo ďalšie kompetencie týkajúce sa financovania národných výborov a majetkovo-devíznej agendy
Základným problémom slovenských národných orgánov - Slovenskej národnej rady a povereníctiev - bolo, že vznikli a fungovali len na území Slovenska. Celoštátne záležitosti boli v kompetencii Národného zhromaždenia a ministerstiev, ktoré sídlili v Prahe. Povereníci boli v pozíciách „slovenských ministrov“, ale s oveľa menšími právomocami aké mali ministri v Prahe. Povereníci spolu vytvárali Zbor povereníkov, ktorý bol v pozícii „slovenskej vlády“, ale opäť s výrazne oklieštenými kompetenciami než mala pražská. Na území Čiech rovnaké alebo podobné orgány zákonodarnej a výkonnej moci, ako Slovenská národná rada a povereníctva, nevznikli. Povereníctvo financií tak podliehalo nie len Slovenskej národnej rade ale aj Ministerstvu financií sídliacemu v Prahe. Takýto asymetrický model usporiadania štátu trval od roku 1945 do roku 1968.
K zásadnej zmene dochádza prijatím ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o česko-slovenskej federácii. Na základe neho od 1 januára 1969 prešla pôsobnosť Povereníctva SNR pre financie na novozriadené Ministerstvo financií Slovenskej socialistickej republiky.
1. RÁKOŠ Elo – RUDOHRADSKÝ Štefan: Slovenské národné orgány 1943-1968, Slovenská archívna správa, Bratislava, 1973.
2. Vianočná dohoda je dokument, ktorý v Bratislave na Vianoce v roku 1943 podpísali zástupcovia všetkých skupín domáceho odboja - sociálni demokrati, komunisti, občianski aktivisti. Cieľom dohody bolo viesť odboj proti Prvej Slovenskej republike na čele s J. Tisom, a tiež obnoviť Československú republiku na princípe rovnosti českého a slovenského národa.