Zdravie v karanténe
16. apríl 2020, odkaz na mediálny blog
Vďaka rýchlym karanténnym opatreniam a disciplinovanosti obyvateľov sa Slovensku podarilo predísť prudkému šíreniu koronavírusu. Vyhli sme sa tvrdým dopadom na zdravie ľudí aj kolapsu zdravotníctva. Cena obmedzení je však vysoká a každým dňom rastie. Ovplyvňujú negatívne nielen ekonomiku, ale aj zdravie ľudí. Pri ďalšom postupe je preto potrebné vážiť pozitíva (relatívne pomalé šírenie koronavírusu) s negatívnymi vplyvmi na zdravie aj ekonomiku.
Z poznatkov získaných v krajinách, ktoré úspešne bojujú s touto fázou pandémie, vieme, že funguje predovšetkým správne nastavené široké testovanie, izolácia infikovaných a sledovanie ich kontaktov. Tieto opatrenia zároveň robia v ekonomike a v životoch mnohých ľudí (teraz a v budúcnosti) menšie škody než ďalšie sprísňovanie plošných obmedzení.
Zdravie v ohrození
Príliš dlhé plošné karanténne opatrenia ohrozujú nielen ekonomiku, ale aj zdravie obyvateľov. Z hygienických dôvodov sa obmedzila obrovská časť zdravotnej starostlivosti. Mnohé vyšetrenia, zákroky, operácie sa odložili. Podobne sú na tom preventívne prehliadky, aj keď sa štát momentálne snaží podporiť ich vykonávanie[1]. Ide síce o neakútnu starostlivosť (akútne zákroky sa stále vykonávajú), ale jej odkladanie o mesiace môže poškodiť zdravie časti pacientov.
Odklad diagnostiky a preventívnych prehliadok môže viesť k odhaleniu ochorení v pokročilejšom štádiu, čo komplikuje liečbu. Obmedzenia teda pomôžu predísť úmrtiam na COVID-19, pacienti s inými ochoreniami môžu zomrieť aj v dôsledku neskoro poskytnutej starostlivosti.
Skúsenosti s podobnou krízou chýbajú, a preto zmeny v postupoch môžu znižovať kvalitu zdravotnej starostlivosti - napríklad keď zubári preferujú trhanie zubov pred vŕtaním pre obavy z nákazy. Je preto nevyhnutné začať systematicky porovnávať mieru rizika nákazy a náklady na zdravie pacientov.
Výpadok príjmov, nižšie výdavky
Dôsledkom spomalenia ekonomiky bude výpadok časti príjmov v zdravotníctve. Kvôli poklesu zamestnanosti, platov a nárastu PN a ošetrovného sa zníži výber zdravotných odvodov od pracujúcich poistencov. Výpadok bude potrebné vykryť zo štátneho rozpočtu.
Kvôli presunu veľkej časti starostlivosti smerom k akútnej očakávame aj pokles výdavkov v zdravotníctve, najmä pri platbách poskytovateľom plateným za výkony (špecialisti, diagnostika). Menej návštev lekárov môže znamenať menej predpísaných liekov.
Veľké zmeny vo výdavkoch nenastanú u poskytovateľov, ktorí sú platení najmä paušálne – sem patria najmä nemocnice, všeobecní lekári alebo gynekológovia. Narásť môžu výdavky spojené s pandémiou, napríklad na pohotovosť a záchranky, čiastočne na diagnostické vyšetrenia. Tento nárast by mal byť nižší v porovnaní s poklesom výdavkov na neakútnu starostlivosť.
Príležitosť na zlepšenia
Kríza vyvolaná pandémiou koronavírusu však môže v dlhšom horizonte naštartovať aj viaceré ozdravné procesy, ktoré zdravotníctvo na Slovensku potrebuje. Výpadok príjmov a výrazné spomalenie ekonomiky určite zvýši tlak na lepšie hospodárenie. Vznikne tým priestor aj na striktnejšie plnenie opatrení v Revízii výdavkov na zdravotníctvo, najmä úsporných opatrení v oblastiach s privysokými výdavkami (napríklad na lieky alebo lekárov-špecialistov).
Skúsenosti s krízovým režimom v nemocniciach počas pandémie môžu viesť k zefektívneniu procesov a manažmentu pacientov. Hospitalizácie na Slovensku sú pridlhé aj kvôli zlému plánovaniu príjmu a prepustenia pacienta, neefektívnej koordinácii medzi oddeleniami alebo zastaraným liečebným a diagnostickým postupom. Lepšie procesy by mohli skrátiť hospitalizácie a ušetriť zdroje.
Opatrenia v rámci ochrany pred nákazou počas pandémie môžu zlepšiť manažment a dodržiavanie požiadaviek na hygienu v zdravotníckych zariadeniach. Môže sa tým znížiť riziko nozokomiálnych nákaz, ktoré komplikujú liečbu a zvyšujú riziko úmrtia. O ich výskyte Slovensko nemá spoľahlivo vykazované dáta.
Obmedzenia návštev v ambulanciách a manažment pacienta na diaľku sa môžu stať normálnou súčasťou ambulantnej starostlivosti. Ľudia na Slovensku navštevujú lekárov najčastejšie spomedzi krajín OECD, mnohé návštevy sú zbytočné. Telefonickú či online komunikáciu pritom možno využiť pri objednávaní, prvotnej diagnostike, monitoringu ochorení, predpisovaní liekov alebo na vystavenie potvrdení. Vytvára to lekárom viac priestoru na liečbu a zvyšuje dostupnosť starostlivosti. Uvoľnenie kapacít je dôležité najmä u preťažených všeobecných lekárov, na ktorých by sa mohli preniesť niektoré kompetencie drahších špecialistov.
Nariadenia o ochrane pred nákazou a informovanosť verejnosti o prenose, povahe a dôsledkoch infekcie môžu zvýšiť starostlivosť pacientov o vlastné zdravie do budúcnosti. Môže narásť dôvera v povinné očkovanie a dopyt po nepovinnom očkovaní. Slovensko napríklad v zaočkovanosti na chrípku u seniorov výrazne zaostáva aj za susednými krajinami. Celkovo sa môže zvýšiť miera absolvovania preventívnych prehliadok, čo pomôže včasnému odhaleniu ochorení. Lepšie povedomie o infekciách môže viesť k nižšej preskripcii antibiotík, ktoré sú pri vírusoch neúčinné. Nižšia spotreba antibiotík zníži antimikrobiálnu rezistenciu a zvýši liečiteľnosť ochorení, na ktoré sú určené.
Skúsenosť s pandémiou teda môže v konečnom dôsledku zlepšiť zdravotníctvo a tým aj zdravie ľudí. V tejto chvíli je však potrebné rozhodnúť, ako naložiť s rizikom, že sa zdravie časti obyvateľov naopak zhorší kvôli súčasným prísnym obmedzeniam. Je preto namieste zvážiť, akým spôsobom aspoň časť neakútnej starostlivosti opatrne uviesť naspäť do prevádzky. Prvé kroky vláda ohlásila tento týždeň.
Lucia Grajcarova a Adam Marek
Útvar hodnoty za peniaze, MF SR
Ak vás zaujíma naša práca, sledujte nás
