Vnútorný audit

Nie je oprávnením akéhokoľvek zamestnanca vykonávajúceho audit, a to ani tzv. vedúceho audítorskej skupiny, aby rozhodol o neuskutočnení prerokovania skutočností zistených počas auditu. Prerokovanie skutočností zistených počas auditu je povinnosťou oprávnenej osoby, nie jej oprávnením a v súlade s § 20 ods. 7 zákona č. 357/2015 Z. z. musí byť uskutočnené. Ak sa auditom zistia nedostatky, prerokovanie skutočností zistených počas auditu vždy predchádza doručeniu návrhu (čiastkovej) správy. Uvedeným nie je dotknuté ustanovenie § 20 ods. 7 druhej vety zákona č. 357/2015 Z. z., t. j. ak sa povinná osoba nezúčastní na prerokovaní skutočností zistených počas auditu v termíne určenom oprávnenou osobou, považujú sa tieto skutočnosti za prerokované. 

Zákon č. 357/2015 Z. z. v § 28 exaktne ustanovuje, v ktorých prípadoch je oprávnený na uloženie pokuty SKŠR, ktorý vykonal vnútorný audit (ods. 1 až 4 a 7). Zároveň je v § 28 ods. 13 zákona č. 357/2015 Z. z. uvedené, že na konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 6 sa vzťahuje Správny poriadok. Zákon č. 357/2015 Z. z. však bližšie neustanovuje organizačnú a funkčnú príslušnosť pre správny orgán, t. j. kto v rámci SKŠR má plniť úlohu prvostupňového orgánu a kto úlohu druhostupňového orgánu.
Ustanovenie ohľadne pôsobnosti v správnom konaní obsahuje Správny poriadok v § 1 ods. 2, podľa ktorého správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 6 ods. 2 Správneho poriadku, ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery. Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu. 

Audit a správne konanie predstavujú dva nezávislé procesy plniace rozličnú funkciu (audit ako proces zameraný na zdokonaľovanie riadiacich a kontrolných procesov, ktorý v prípade zistenia nedostatkov navrhuje odporúčania na ich nápravu a na odstránenie príčin ich vzniku, pričom v správnom konaní rozhoduje správny orgán o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb), a preto nie je potrebné v súvislosti s overovaním splnenia prijatých opatrení čakať na skončenie správneho konania v danej veci. Uvedeným však nie sú dotknuté prípady, ak sú odporúčania formulované napr. ako potreba vrátiť neoprávnené prostriedky, kedy je možné vyhodnotiť takéto opatrenia ako splnené až v momente, keď povinná osoba neoprávnené prostriedky vráti (a to napr. na základe rozhodnutia vydaného v správnom konaní). V rámci overovania splnenia prijatých opatrení a pri vyhodnocovaní splnenia jednotlivých opatrení je preto potrebné skúmať najmä to, ako bol formulovaný nedostatok a aké súvisiace opatrenia k nim mala povinná osoba splniť. Vzhľadom na uvedené treba každý prípad skúmať individuálne a pri dodržaní nezávislého audítorského úsudku.

Zákon č. 357/2015 Z. z. v § 18 ods. 1 písm. a) ukladá útvaru vnútorného auditu povinnosť zaslať MF SR a NKÚ SR schválené plány vnútorného auditu najneskôr do 31. januára príslušného roka a ich zmeny do desiatich pracovných dní odo dňa ich schválenia. Zároveň zákon č. 357/2015 Z. z. v predmetnom ustanovení, a ani v žiadnom inom ustanovení neuvádza oprávnenie MF SR udeľovať výnimky z tejto povinnosti, resp. predlžovať lehoty na ich zaslanie. Z uvedeného vyplýva, že v záujme predchádzania porušovania právnych predpisov Slovenskej republiky, nie je možné zo strany MF SR udeliť výnimku z povinností vyplývajúcich zo zákona č. 357/2015 Z. z., a teda ani predĺžiť lehotu na predloženie plánov vnútorného auditu. V záujme plynulej práce útvaru vnútorného auditu a predídeniu nepredvídaných udalostí odporúčame, aby bolo zabezpečené vypracovanie plánu vnútorného auditu v dostatočnom časovom predstihu tak, aby mohli byť dodržané lehoty vyplývajúce priamo zo zákona č. 357/2015 Z. z. V prípade nedodržania zákonom stanovenej lehoty je MF SR oprávnené uložiť SKŠR pokutu do výšky 3 000 eur.

Výpočet cieľov vnútorného auditu vymedzený v § 10 ods. 2 a § 16 ods. 5 zákona č. 357/2015 Z. z. je demonštratívny, správca kapitoly štátneho rozpočtu je oprávnený si za cieľ/ciele vnútorného auditu zvoliť niektorý/niektoré z tých, ktoré sú explicitne vymedzené v zákonnom texte, avšak môže si zvoliť aj iný v zákone neuvedený cieľ, ak to považuje za potrebné. Rozsah zamerania výkonu vnútorného auditu nie je limitovaný výpočtom cieľov vymedzených v § 10 ods. 2 a § 16 ods. 5 zákona č. 357/2015 Z. z., a zároveň pri určení rozsahu zamerania výkonu vnútorného auditu takisto nie je rozhodujúce, či povinná osoba je alebo nie je subjektom verejnej správy. Ak sa nejedná o subjekt verejnej správy, je však potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že takýto subjekt spravidla nehospodári s verejnými financiami, a tomu je nevyhnutné prispôsobiť aj vymedzenie cieľov vnútorného auditu.