Čo znamená elektrifikácia oceliarní v Košiciach pre Slovensko?

15. júna 2026, odkaz na mediálny blog

Nippon Steel potvrdil pokračovanie projektu elektrifikácie košických oceliarní. Toto rozhodnutie znamená jednu z najväčších investícií do priemyslu za posledné desaťročia, zvýšenie konkurencieschopnosti fabriky a čistejšie ovzdušie pre Košičanov.

V posledných rokoch bol plán elektrifikácie pozastavený kvôli kúpe materskej firmy košických oceliarní U. S. Steel japonskou spoločnosťou Nippon Steel.

V polovici mája 2026 nový akcionár oznámil investície do modernizácie fabriky a deklaroval, že nad ňou preberie priamu kontrolu. Následne fabrika predložila do posudzovania vplyvov na životné prostredie (tzv. EIA) konkrétne parametre novej investície.

Z čoho pozostáva elektrifikácia?

Investícia pozostáva z výstavby jednej elektrickej oblúkovej pece, ktorá na tavenie železa využíva elektrickú energiu. Elektrifikácia oceliarní však neznamená iba výmenu jednej technológie za inú. Predstavuje zásadnú transformáciu výrobného procesu a ekonomickej logiky, ktorou sa košická oceliareň bude riadiť najbližšie desaťročia. O tomto opatrení sme hovorili už v našej analýze Ako dekarbonizovať Slovensko do roku 2030?.

Oceliarne budú vyrábať menej ocele zo železnej rudy, keďže v elektrickej oblúkovej peci sa vyrába oceľ z druhotného železného šrotu alebo briketovaného železa. Nejde však o novú alebo nevyskúšanú technológiu. Elektrické oblúkové pece boli vo veľkom využívané už po druhej svetovej vojne. Dnes sa touto technológiou vyrába 60 % ocele v USA. Aj na Slovensku máme s touto technológiou skúsenosti, v oceliarni v Podbrezovej funguje od roku 1960.

Elektrifikácia bude mať výrazný vplyv aj na slovenskú elektroenergetiku. Dnes košické oceliarne spotrebujú približne 1,5 TWh elektriny ročne, z čoho si približne polovicu vyrobí samotný podnik. Pri ročnej spotrebe celého Slovenska na úrovni 26,5 TWh (2024) tak spotrebuje vyše 5 % elektriny.

Po elektrifikácii stúpne spotreba a klesne schopnosť výroby vlastnej elektriny z plynov vznikajúcich pri výrobe ocele tradičným spôsobom. Očakávame, že košické oceliarne sa stanú najväčším spotrebiteľom elektriny na Slovensku a predbehnú aj odstavenú hlinikáreň v Žiari nad Hronom, ktorá vo svojich najproduktívnejších časoch spotrebovala 2,5 TWh elektriny ročne. Nevýhodou je, že kvôli rastu spotreby elektriny budú košické oceliarne viac ohrozené jej vysokými cenami.

Zvýšenie konkurencieschopnosti a lepšie ovzdušie

Za vyprodukované emisie skleníkových plynov musia priemyselné podniky platiť vo forme emisných kvót. Tie boli zavedené s cieľom finančne motivovať priemysel, aby prechádzal na čistejšie technológie. To v praxi viedlo aj k rozhodnutiu elektrifikovať oceliarne v Košiciach.

Bez tohto rozhodnutia by oceliarne boli čím ďalej, tým menej konkurencieschopné. Časť emisných kvót dnes dostávajú zadarmo, ich množstvo sa však každým rokom znižuje. Elektrifikácia teda znamená vyššiu konkurencieschopnosť a šancu na udržanie výroby ocele vo fabrike v nasledujúcich desaťročiach. Ďalšou výhodou investície je pokles lokálneho znečistenia ovzdušia. To je dobrou správou najmä pre okolité obce a mestá. Ako sme upozornili v Revízii príjmov a výdavkov v energetike (str. 58), oceliareň v Košiciach bola najväčším platiteľom poplatkov za znečisťovanie ovzdušia na Slovensku. V roku 2022 napr. zaplatila viac ako všetky ostatné priemyselné podniky spolu. Nájsť lokalitu oceliarne na mape vypúšťania tuhých znečisťujúcich látok z priemyslu nižšie naozaj nie je náročné. Podľa predložených dokumentov vďaka investícii klesnú emisie tuhých znečisťujúcich látok o 16 %, emisie oxidu siričitého o 47 % a emisie oxidu uhoľnatého o 56 %.

Posun od pôvodných plánov

Americký vlastník rátal v pôvodnom projekte  s výstavbou dvoch elektrických oblúkových pecí a technológiou priameho odlievania a valcovania ocele. Projekt by stál 2 mld. eur a viedol by k zníženiu emisií skleníkových plynov o 70 %. V štúdii Ako dekarbonizovať Slovensko do roku 2030? sme odhadovali, že by išlo o pomerne efektívny spôsob znižovania emisií skleníkových plynov.

Potvrdzujú to aj výsledky dotačných schém pre dekarbonizáciu priemyslu, ktoré sme na Útvare hodnoty za peniaze hodnotili pred dvoma rokmi. Košické oceliarne boli úspešné v dvoch schémach a mohli tak dostať až 600 mil. eur. V prepočte na cenu za zníženie jednej tony emisií žiadali relatívne nízku dotáciu. Uspeli pritom aj projekty, ktoré boli výrazne drahšie.

Po úspechu v dotačných schémach však nastali dlhé rokovania o prevzatí U. S. Steel japonskou spoločnosťou Nippon Steel, ktoré odsunuli definitívne rozhodnutie o zrealizovaní investícií. Oceliarne nakoniec nepodpísali zmluvu s poskytovateľmi dotácií, a tak o zdroje prišli.

Nákladovo efektívny spôsob znižovania emisií

Projekt sa od roku 2022 zmenil. Tiež používa technológiu elektrických oblúkových pecí, ale namiesto dvoch je v pláne už iba jedna pec. Z plánu tiež vypadla technológia priameho odlievania a valcovania ocele. Nateraz nie je známe, koľko emisií skleníkových plynov nová verzia projektu ušetrí a koľko bude stáť. Na základe analýz z minulosti očakávame, že pôjde o výhodnú investíciu z pohľadu znižovania emisií. Oceliarne totiž produkujú až pätinu všetkých emisií na Slovensku. Slovensko tak môže jedným projektom skokovo znížiť emisie, čo by nám malo zaručiť bezproblémové splnenie emisných cieľov na rok 2030.

Téme dekarbonizácie slovenského priemyslu sa venujeme aj v pripravovanej analýze ÚHP. Z predbežných zistení vyplýva, že práve v sektore priemyslu vynaložené prostriedky prinášajú v priemere najefektívnejšie zníženie emisií. Dôvodmi je aj štruktúra slovenského priemyslu a systém emisných kvót, ktorý predstavuje veľkú motiváciu znižovať emisie práve pre energeticky náročné podniky.

Autor: Ján Mykhalchyk Hradický, expert analytik Útvaru hodnoty za peniaze MF SR