IFP - Implicitné záväzky
Aktualizované dňa: 15.08.2012 06:00
Implicitné záväzky sú podľa ústavného zákona č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti definované ako rozdiel medzi očakávanými budúcimi výdavkami subjektov verejnej správy a očakávanými budúcimi príjmami subjektov verejnej správy, ktoré nie sú súčasťou dlhu verejnej správy(1). Sú to najmä záväzky v sektore sociálnych vecí, zdravotníctva a školstva spojené so starnutím populácie.
Východiskom našich odhadov sú predpoklady a projekcie pracovnej skupiny Európskej komisie (EK) zaoberajúcej sa vplyvmi starnutia populácie na verejné financie členských krajín – Ageing Working Group (AWG).
Základom je odhad príjmov a výdavkov spojených so starnutím populácie do roku 2060 (v neskorších rokoch metodika počíta s bilanciou z roku 2060). Východiskovým rokom pre odhad je rok 2012, t.j. rok, z ktorého sa vychádza pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015. Na strane príjmov ide o príjmy Sociálnej poisťovne súvisiace s dôchodkovým poistením, poistením v nezamestnanosti a zdravotných poisťovní zo zdravotného poistenia. Na strane výdavkov ide o výdavky na dôchodkové dávky, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť, školstvo a dávky v nezamestnanosti. Neuvažujeme so zmenou úrokových nákladov vyvolaných zmenou primárneho salda verejnej správy v dôsledku starnutia populácie(2).
| Vplyv demografických zmien na príjmy a výdavky verejnej správy (% HDP, scenár nezmenených politík) | |||||||
| 2012 | 2013 | 2020 | 2030 | 2040 | 2050 | 2060 | |
| A. Príjmy VS | 17,6 | 17,6 | 17,5 | 17,4 | 17,4 | 17,3 | 17,2 |
| - dôchodkové poistenie (EAO + dlžné) | 4,8 | 4,8 | 4,7 | 4,7 | 4,7 | 4,6 | 4,4 |
| - poistenie v nezamestnanosti (EAO + dlžné) | 0,4 | 0,4 | 0,4 | 0,4 | 0,4 | 0,4 | 0,4 |
| - zdravotné poistenie (EAO + dlžné) | 3,4 | 3,4 | 3,4 | 3,4 | 3,4 | 3,4 | 3,4 |
| - ostatné príjmy | 8,9 | 8,9 | 8,9 | 8,9 | 8,9 | 8,9 | 8,9 |
| B. Výdavky citlivé na starnutie populácie | 17,6 | 17,7 | 18,7 | 20,1 | 21,7 | 23,8 | 25,2 |
| - dôchodkové dávky | 7,9 | 7,9 | 8,6 | 9,5 | 10,6 | 12,2 | 13,2 |
| - zdravotná starostlivosť | 6,3 | 6,4 | 6,8 | 7,3 | 7,8 | 8,1 | 8,3 |
| - dlhodobá starostlivosť | 0,3 | 0,3 | 0,3 | 0,4 | 0,5 | 0,6 | 0,7 |
| - školstvo | 3,0 | 2,9 | 2,8 | 2,8 | 2,7 | 2,8 | 3,0 |
| - dávky v nezamestnanosti | 0,2 | 0,2 | 0,1 | 0,1 | 0,1 | 0,1 | 0,1 |
| C. Primárne saldo (A-B) | 0,0 | -0,1 | -1,2 | -2,7 | -4,2 | -6,5 | -8,1 |
| p.m. nominálny rast HDP (v %) | 4,9 | 5,3 | 5,0 | 3,7 | 2,9 | 2,6 | 3,0 |
| p.m. nominálna úroková miera (v %) | 5,1 | 5,1 | 5,1 | 5,1 | 5,1 | 5,1 | 5,1 |
| Zdroj: MF SR, EK | |||||||
Jednoduchá interpretácia tabuľky je, že v prípade nezmenených politík spôsobí starnutie populácie do roku 2060 zhoršeniu primárneho salda (deficit bez platených úrokov) o 8,1 p. b.
Rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015 predpokladá zmeny v oblasti dôchodkového systému a zdravotného poistenia, ktoré zmenia aj príjmy a výdavky spojené so starnutím populácie. Preto kvantifikujeme aj druhý scenár, ktorý zahŕňa všetky navrhované zmeny (detailne sú popísané v prílohe rozpočtu)(3).
| Vplyv demografických zmien na príjmy a výdavky verejnej správy (% HDP, scenár po opatreniach) | |||||||
| 2012 | 2013 | 2020 | 2030 | 2040 | 2050 | 2060 | |
| A. Príjmy VS | 17,7 | 18,4 | 18,5 | 18,6 | 18,7 | 18,9 | 18,9 |
| - dôchodkové poistenie (EAO + dlžné) | 4,9 | 5,6 | 5,7 | 5,8 | 5,9 | 6,0 | 6,1 |
| - poistenie v nezamestnanosti (EAO + dlžné) | 0,4 | 0,4 | 0,4 | 0,4 | 0,4 | 0,4 | 0,4 |
| - zdravotné poistenie (EAO + dlžné) | 3,4 | 3,5 | 3,5 | 3,5 | 3,5 | 3,5 | 3,5 |
| - ostatné príjmy | 8,9 | 8,9 | 8,9 | 8,9 | 8,9 | 8,9 | 8,9 |
| B. Výdavky citlivé na starnutie populácie | 17,6 | 17,8 | 18,2 | 19,1 | 20,6 | 22,7 | 24,7 |
| - dôchodkové dávky | 7,9 | 8,0 | 8,2 | 8,5 | 9,6 | 11,1 | 12,6 |
| - zdravotná starostlivosť | 6,3 | 6,4 | 6,8 | 7,3 | 7,8 | 8,1 | 8,3 |
| - dlhodobá starostlivosť | 0,3 | 0,3 | 0,3 | 0,4 | 0,5 | 0,6 | 0,7 |
| - školstvo | 3,0 | 2,9 | 2,8 | 2,8 | 2,7 | 2,8 | 3,0 |
| - dávky v nezamestnanosti | 0,2 | 0,2 | 0,1 | 0,1 | 0,1 | 0,1 | 0,1 |
| C. Primárne saldo (A-B) | 0,1 | 0,7 | 0,3 | -0,5 | -1,9 | -3,8 | -5,7 |
| p.m. nominálny rast HDP (v %) | 4,9 | 5,3 | 5,0 | 3,7 | 2,9 | 2,6 | 3,0 |
| p.m. nominálna úroková miera (v %) | 5,1 | 5,1 | 5,1 | 5,1 | 5,1 | 5,1 | 5,1 |
| Zdroj: MF SR, EK | |||||||
Na základe uvedených tabuliek možno odhadnúť implicitné záväzky pri oboch scenároch. Ide o diskontovanú hodnotu uvedených rozdielov medzi príjmami a výdavkami spojenými so starnutím populácie v roku 2012 vyjadrených na HDP roku 2012.
| Implicitné záväzky – hodnota k roku 2012 (v % HDP) | |
| spolu | |
| 1. Scenár za predpokladu nezmenených politík | 342 |
| 2. Realizovanie navrhovaných opatrení | 204 |
| 3. Celková zmena* (2-1) | -138 |
| - II. pilier | -11 |
| - max. VZ, zmena valorizácie | -87 |
| - úprava dôchodkového veku, zvýšenie solidarity | -40 |
| * (-) pokles a (+) nárast implicitných záväzkov | Zdroj: MF SR |
Implicitné záväzky prepočítané na hodnotu roku 2012 by dosiahli pri predpoklade nezmenených politík úroveň 342% HDP. Zrealizovanie všetkých navrhovaných opatrení by implicitný dlh znížilo na hodnotu 204% HDP. Najväčšou mierou sa na tomto pozitívnom vývoji podieľa zmena valorizácie dôchodkov.
Vplyv zmien v II. pilieri je podľa použitej štandardnej metodiky výpočtu a dostupnosti údajov do roku 2060 mierne pozitívny a prispieva k znižovaniu implicitných záväzkov. Je to spôsobené tým, že po úvodných pozitívnych sa negatívne vplyvy na verejné financie z jeho zmenšenia majú prejaviť až za horizontom roku 2060(4). Je pravdepodobné, že zohľadnenie týchto zmien po roku 2060 by viedlo k nárastu implicitných záväzkov. Štandardná metodika vychádzajúca z projekcií EK, ktorá stanovuje horizont projekcií (v tomto prípade do roku 2060), limituje možnosť presnejšej kvantifikácie implicitných záväzkov.
(1)] Definícia implicitných záväzkov v zákone o rozpočtovej zodpovednosti je založená na koncepte čistých implicitných záväzkov, teda okrem budúcich výdavkov zohľadňuje aj budúce príjmy. Ide o odlišnú definíciu v porovnaní s definíciou implicitných záväzkov v národných účtoch, ktorá zohľadňuje iba budúce výdavky (hrubé implicitné záväzky).
(2) Pri zmenách primárneho salda dochádza aj k zmenám v úrokových nákladoch resp. úrokových príjmoch (pokiaľ sa nekumuluje dlh, ale aktíva) verejnej správy. Ak vláda uskutoční opatrenia zlepšujúce primárne saldo, automaticky to povedie aj k poklesu úrokových nákladov resp. nárastu úrokových príjmov.
(3) Dlhodobé projekcie dôchodkového systému a teda ani celková výška implicitných záväzkov nezohľadňujú finančné vplyvy poslaneckého pozmeňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorým sa upravuje výška príspevkov na dôchodkove sporenie. Tento návrh bol schválený NR SR dňa 10. augusta 2012 a z časových dôvodov ho nebolo možné zahrnúť do výpočtov. Vplyvy tohto pozmeňujúceho návrhu budú doplnené do vládou schváleného Návrhu rozpočtu verejnej správy predkladaného do NR SR.
(4) Keďže metodika výpočtu implicitných záväzkov uvažuje v období po roku 2060 s nezmeneným saldom príjmov a výdavkov spojených so starnutím populácie v porovnaní s rokom 2060, žiadne zmeny po tomto roku sa nepremietnu do výpočtu implicitných záväzkov.