Nájomných bytov je málo. Možností ako to zmeniť je niekoľko
Aktualizované dňa: 19.11.2019 10:22
Slovensku sa v poslednom čase darí výraznejšie znižovať nezamestnanosť, v niektorých regiónoch však stále dosahuje dvojciferné čísla. Jedným z dôvodov je, že ľudia nie sú ochotní cestovať za prácou mimo svojho domova. Na regionálnu mobilitu vplýva okrem iného aj trh s bývaním. Kým vlastníctvo bytov pôsobí na ochotu sa sťahovať za prácou negatívne, dostupnosť nájomných bytov mobilitu zvyšuje. V ponuke nájomných bytov Slovensko v porovnaní s EÚ výrazne zaostáva. Existujú však nástroje ako to zmeniť. Hovorí o nich analýza o podpore nájomného bývania, ktorú pripravil Inštitút finančnej politiky (IFP) na Ministerstve financií SR.
Politiky bývania môžu mať výrazný vplyv na ekonomickú výkonnosť a životný štandard obyvateľov. Dostupnosť nájomného bývania vplýva na použitie úspor domácností, ale aj na mobilitu pracovnej sily. Nedostatočná ponuka nájomných bytov tak ďalej tlačí na rast cien nájmov a zhoršuje jeho dostupnosť. Podľa Eurostatu v roku 2017 iba 1,5 % obyvateľov Slovenska bývalo v bytoch s regulovaným nájmom (priemer EÚ je 10%). Podiel obyvateľov v bytoch s trhovým nájmom je tiež značne pod priemerom EÚ a dosahuje 8,5 % (priemer EÚ je 20%). Navyše, Slovensko čelí celkovému nedostatku bytového fondu – v počte bytov na 1000 obyvateľov sa nachádzame na chvoste EÚ.
„Ak by sme v počte bytov na obyvateľa chceli do roku 2030 dobehnúť priemer EÚ, museli by sme ročne postaviť približne 22 tisíc bytov. Je to o 6 tisíc viac ako doterajší priemer. Na dosiahnutie priemeru EÚ v počte bytov s regulovaným nájmom by muselo byť zo všetkých týchto nových bytov až 88% v tomto segmente. Pri dnešnom tempe približne tisíc bytov ročne vo verejnom sektore je takýto prírastok nereálny, pokiaľ sa nepristúpi k výraznejšej zmene systému podpory rozvoja nájomného bývania.“, povedal Juraj Cenker, riaditeľ Odboru štrukturálnych a výdavkových politík MF SR.
Problémom zostáva aj nadpriemerné finančné zaťaženie rodín v súvislosti s bývaním. Takmer každý desiaty majiteľ nehnuteľnosti s hypotékou totiž vynakladá viac ako 40% svojho príjmu práve na bývanie. V porovnaní s priemerom EÚ je to takmer 2 krát viac. Slováci tak preferujú kúpu nehnuteľností aj napriek výraznému zadlženiu. To môže byť spôsobené kultúrnym prostredím (vlastníctvo prináša istý typ istoty), ale aj cenovo nedostupným trhovým nájmom, či nedostatkom bytov s regulovaným nájmom.
Inštitút finančnej politiky analyzoval aj možné opatrenia, ktoré by bytovú politiku na Slovensku zlepšili. Jednou z možností je podpora nájomného bývania, napríklad cez povinný podiel nájomných bytov s regulovaným nájom v nových developerských projektoch na úrovni od 5% do 10%. Jednou z možností ako podporiť výstavbu takýchto bytov by mohli byť výhodnejšie úvery zo ŠFRB. Tento podiel by sa mal uplatňovať vo väčších mestách v úzkej spolupráci so samosprávou. Mesto by následne stanovilo maximálnu výšku nájmu v týchto bytoch ako percentuálny podiel z priemernej mzdy v danom kraji. Výška regulovaného nájomného by zohľadňovala aj príjem rodiny
Analýza IFP ponúka viacero opatrení na podporu nájomného bývania. Ministerstvo financií SR aj takto reagovalo na uznesenie vlády k návrhu Opatrení na odstránenie bariér pre trvalo udržateľný rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku vrátane dodávateľskej siete, ktoré rieši o. i. aj podporu rozvoja nájomného bývania. Vzhľadom na pokročilé štádium rozpočtového procesu a blížiace sa parlamentné voľby možno navrhované opatrenia považovať za zoznam možných riešení problematiky nájomného bývania pre budúcu vládu.
Pre viac informácií: https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-ifp/ekonomicke-analyzy/53-najme-dalej-zajdes-podpora-byvania-slovensku.html
Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR