Reakcia na nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia

Aktualizované dňa: 29.02.2016 06:00

Tvrdenia uverejnené na blogu v rámci internetovej stránky Denníka N sú nepravdivé a zavádzajúce.

Autor blogu sa po viac ako roku a pol opäť dotkol legislatívneho dokumentu Súhrnná účtovná závierka verejnej správy SR. MF SR však musí konštatovať, že autor za tento čas nijako nepokročil v chápaní tohto dokumentu a údajov v nich zverejňovaných. Už v júli 2014 sa snažil účelovo spájať ekonomické kategórie ako sú vlastné imanie a deficit štátneho rozpočtu a priraďoval im vlastné, zavádzajúce súvislosti.

Na základe aktuálneho blogu z tohto roku sa MF SR ohradzuje najmä proti dvom nasledovným tvrdeniam.

Autor blogu uvádza, že výsledky v Súhrnnej účtovnej závierke verejnej správy SR resp. podľa jeho slov ,,účtovníctva SR“ boli zverejnené ,,v tichosti“ na webe. Dokument Súhrnná účtovná závierka je štandardnou prílohou k Súhrnnej výročnej správe SR, ktorá sa zverejňuje na webovej stránke MF SR do 10 dní po schválení Národnou radou SR.
Súhrnná výročná správa za rok 2014 bola prerokovaná v NR SR dňa 20.11.2015 a na webe bola zverejnená spolu so Súhrnnou účtovnou závierkou verejnej správy SR v ten istý deň.

Podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa Návrh súhrnnej výročnej správy za príslušný rozpočtový rok predkladá na schválenie vláde do 31. októbra bežného rozpočtového roka a vláda predkladá tento dokument ďalej na informáciu národnej rade do 20. novembra bežného rozpočtového roka. Vláda SR si túto zákonom stanovenú lehotu splnila v predstihu tak, že dokument bol do 20. novembra nielen predložený národnej rade, ale v ňou bol aj prerokovaný a schválený. Tvrdenie, že údaje boli zverejnené v tichosti, sa preto nezakladajú na pravde a sú zavádzajúce.
 
Druhým tvrdením, ktoré však je vážnejšie, je, že čistý majetok štátu klesol medzi rokmi 2011 a 2014 o 21 miliárd eur. Autor blogu znova spája nespojiteľné kategórie z účtovníctva.
 
Ako to teda je s údajmi v súhrnnej účtovnej závierke? Súhrnná účtovná závierky obsahuje súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky. Obsahuje údaje za viac ako 7 800 organizácií štátu a územnej samosprávy. Súvaha má dve strany, aktíva a pasíva, ktoré v systéme podvojného účtovníctva musia byť vždy v rovnakej výške. Na strane aktív sa vykazuje najmä dlhodobý majetok v podobe dopravnej infraštruktúry, budov a stavieb, ďalej finančný majetok, pohľadávky, hotovosť na účtoch a podobne. Na strane pasív okrem vlastného imania sa vykazujú záväzky v podobe rezerv, štátnych dlhopisov, bankových úverov. A práve vlastné imanie je kameňom úrazu predmetných blogov. Vlastné imanie sa totiž skladá z účtovného výsledku hospodárenia, čo znamená rozdiel medzi účtovnými výnosmi a účtovnými nákladmi. Tieto dve kategórie nemusia a neznamenajú vždy aj výdavok resp. náklad, pretože v podvojnom účtovníctve sa neúčtuje len o hotovostných príjmoch a hotovostných výdavkoch.

Výsledok hospodárenia sa delí na výsledok hospodárenia za bežné účtovné obdobie a výsledok hospodárenia za predchádzajúce účtovné obdobia. Ak teda výsledok hospodárenia vo vlastnom imaní nie je výsledok len  hotovostných transakcií, vplyv na neho majú aj účtovné prípady, ktoré znamenajú náklady daného obdobia. Takýmito prípadmi sú napríklad odpisy majetku, tvorba opravných položiek k nesplateným pohľadávkam alebo tvorba rezerv. A práve posledný vymenovaný prípad mal najväčší vplyv na zmenu vlastného imania v súhrnnej účtovnej závierky medzi rokmi 2013 a 2014.
 
Ministerstvo financií SR na základe expertného odhadu vypočítalo dlhodobé rezervy na zamestnanecké požitky za zamestnancov štátnych rozpočtových a štátnych príspevkových organizácií.

Hodnota týchto rezerv na strane pasív dosiahla  17,3 mld. eur, a predstavuje dlhodobé záväzky z plnenia nárokov zamestnancov vyplývajúcich zo súčasne platnej legislatívy. Takmer celú rezervu tvoria nároky na výsluhové dôchodky zamestnancov a už súčasných dôchodcov. Tieto rezervy však neznamenajú aktuálnu potrebu hotovostných prostriedkov a už vôbec neznamenajú vyplatené prostriedky zo štátneho rozpočtu v jednom účtovnom období. Preto vplyv na vlastné imanie je v rovine účtovného výsledku hospodárenia. Táto rezerva bola vytvorená z dôvodu uplatňovania účtovných štandardov tak, aby sa SR viac približovala medzinárodne používaným účtovným štandardom v zahraničí. Je to veľmi náročný a komplikovaný proces a je nutné si uvedomiť, že rezervy sú vytvárané vždy na základe odhadu, vo výške, ktorá predpokladá splnenie záväzku v čase  jeho splatnosti. K tomu však môže a nemusí dôjsť a nemusí to byť ani v odhadovanej výške. Mení sa počet zamestnancov, menia sa podmienky odchodu do dôchodku, podmienky na jeho získanie a podobne. Nie je teda pravdivé ani druhé tvrdenie, že zo štátnej ,,špajze“ ubudlo 21 miliárd eur.

Z pohľadu rozpočtu verejnej správy je Ministerstvu financií SR známe, koľko bude potrebovať prostriedkov na výplatu týchto dôchodkov v danom roku. Účtovne tieto rezervy však neboli v predchádzajúcich rokoch vykazované, práve pre komplikovanosť a náročnosť ich výpočtu. Súčasné údaje však znamenajú, že naša súhrnná účtovná závierka má znova o niečo vyššiu vypovedaciu schopnosť a radí Slovenskú republiku do neveľkej skupiny krajín, ktoré sa zaoberajú výpočtom záväzkov zo zamestnaneckých benefitov.

Všetky vyššie spomenuté informácie a vysvetlenie medziročnej zmeny vlastného imania sú uvedené v Súhrnnej účtovnej závierke a aj v Súhrnnej výročnej správe SR za rok 2014 v časti Zhrnutie.

Oblasť účtovníctva a výkazníctva verejnej správy SR prešla od roku 2008 významnou a v zahraničí uznávanou reformou, ktorá znamenala výrazné kvalitatívne zlepšenie účtovných výstupov a informácií pre ďalšie analyzovanie verejných financií. Aj napriek tomu pretrváva u niektorých ľudí pocit, že sa vo verejných financiách našej krajiny uplatňuje tzv. kreatívne účtovníctvo, čo nie je pravda a vedeli by to aj tí, čo to tvrdia, ak by si lepšie preštudovali súvisiace dokumenty, ktoré sú dostupné a transparentne zverejňované.

O človeku, ktorý o sebe vyhlasuje, že je makroekonóm a bankár, by asi každý predpokladal, že ovláda aspoň základy účtovníctva. Jeho blogy sú však buď dôkazom dezinterpretácie a zámerného zavádzania, alebo veľmi chabých profesijných znalostí. Alebo oboje.

Tlačový odbor
Ministerstvo finacií SR