Skutočný deň daňovej slobody

Aktualizované dňa: 29.06.2005 06:00

Skutočný deň daňovej slobody
Som rád, že sú organizácie, ktoré sledujú mieru prerozdeľovania v ekonomike a počítajú tzv. deň daňovej slobody. Podľa môjho názoru je dôležité, aby bol ustavične vytváraný verejný tlak na efektívne hospodárenie s prostriedkami verejných financií.

Mám však vážne výhrady voči spôsobu výpočtu, ktorý nakoniec - ako je prezentované nižšie - výrazne skresľuje výšku bremena, ktorú slovenskí daňovníci majú na pleciach. Súhlasím s tým, že kým verejné financie hospodária s deficitom je lepšie sa sústrediť na výdavkovú stranu verejných financií a rozdiel medzi príjmami a výdavkami interpretovať ako dodatočné daňové bremeno pre ďalšie generácie. Moje pochybnosti sa týkajú najmä troch oblastí:

1. Vo výdavkoch by sa nemali počítať položky, ktorý štát dáva z jedného vrecka do druhého. Malo by teda ísť o jednoznačnú konsolidáciu. Príkladom je poistné platené štátom, ktoré je ako výdavok štátneho rozpočtu avšak smeruje do Sociálnej poisťovne ako príjem. Všetky takéto transakcie by mali byť vynechané pri výpočte dňa daňovej slobody. Hayekovci sa bránia tým, že je to bezpredmetná pripomienka. Údajne všetko majú konsolidované, keďže sa "riadia medzinárodne uznávanou metodikou Medzinárodného menového fondu GFS 2002". Samozrejme pravda je niekde úplne inde. S takýmto výrokom môže mať človek aspoň tri problémy:

"Metodika GFS 2002 ani neexistuje. Ak mali páni na mysli GFS 2001 tak mám pre nich jedno prekvapenie: výsledky konsolidácie by mali byť totožné s výsledkami nami používanej metodiky ESA 95. 
"V rozpočte nie sú k dispozícii všetky údaje potrebné na konsolidáciu. Niektoré položky je potrebné odhadnúť na základe predchádzajúceho vývoja.
"Ani samotná GFS 2001 alebo ESA95 nekonsoliduje všetko. Práve preto je potrebné tieto oficiálne čísla očistiť napríklad o poistné platené štátom za vybrané skupiny osôb alebo o poistné platené štátnymi zamestnancami. Tieto platby sú presne z jedného vrecka do druhého.

2. Peniaze na výdavkovej strane, ktoré sú hradené z rozpočtu EÚ (okrem spolufinancovania zo ŠR) by taktiež nemali figurovať v kalkuláciách. Nezaťažujú totiž slovenských daňovníkov ale občanov iných štátov. Inak povedané, tieto peniaze vchádzajú do výpočtu dňa daňovej slobody v iných krajinách - takisto ako u nás príspevok do rozpočtu EÚ. My zaplatíme tento príspevok do Bruselu a oni ako protihodnotu pošlú napríklad farmárom priame platby. Bolo by nelogické to zarátať dvakrát. Ich obrana je, že aj tieto peniaze štát prerozdelí. Áno, avšak to nezaťažuje našich občanov a firmy. Potom by sme mali hovoriť o dni prerozdeľovania.

3. Je dobré, že sa v súčasnej metodike počíta aj s rizikami prekročenia rozpočtovaných limitov, avšak by bolo vhodné spätne kontrolovať výsledky, nakoľko okrem rizík sú aj miesta, kde môže dôjsť k nečerpaniu prostriedkov (napr. spolufinancovanie). Zatiaľ sa nikdy nestalo, že by nadácia zmenila spätne svoje výpočty v nadväznosti na skutočnosť.

Ak vychádzame z týchto princípov a z aktuálnej definície verejného sektora podľa Eurostatu, tak na akruálnej báze dostaneme tieto výsledky za posledné tri roky:

Deň daňovej slobody
2003 2004 2005odhad
Metodika Nadácie F.A. Hayeka 4. jún 3. jún 7. jún
Metodika navrhovaná autorom 13. máj 6. máj 5. máj

Zdroj: Nadácia F.A. Hayeka, výpočty autora (2003 a 2004 podľa notifikácie, 2005 podľa rozpočtu)

Samozrejme každá organizácia si môže zvoliť spôsob výpočtu podľa svojej chuti, avšak je potrebné poukázať na to, že korektnejšia metodológia - ktorá lepšie sleduje ekonomickú logiku - môže viesť k úplne odlišným záverom. Len pre ilustráciu: k podobnému výsledku ako MF SR dospel podľa denníka Pravda aj hlavný ekonóm ING pri svojom výpočte dňa daňovej slobody.

Osobne budem vždy preferovať odborné diskusie pred táraninami a politikárčením a preto sa k obviňovaniu z tendenčných výpočtov nevyjadrujem.

Ľudovít Ódor
riaditeľ Inštitútu finančnej politiky MF SR