Štát dokáže na dotáciách efektívnejšie využiť minimálne 370 miliónov

Aktualizované dňa: 01.03.2023 13:35

Z 1,5 miliardy eur, ktoré dá štát ročne na dotácie, by sa dalo efektívnejšie využiť minimálne 370 miliónov eur. Vyplýva to z odporúčaní revízie výdavkov, ktorú vypracovali analytické jednotky ministerstva financií Útvar hodnoty za peniaze a Inštitút finančnej politiky.

Revízia výdavkov, ktorú štandardne využívajú vyspelé krajiny na zvyšovanie efektívnosti verejných financií, hodnotí dotácie vo výške 1,46 miliardy eur ročne. Táto suma predstavuje 1,5 % HDP a 3,5 % verejných výdavkov. Dotácie sa poskytujú vo forme verejných výdavkov (876 mil. eur), daňových úľav (471 mil. eur) či znížených poplatkov (116 mil. eur). Štát by sa prostredníctvom dotácií mal snažiť naprávať zlyhania trhu. Ak však nie sú nastavené správne, môžu narúšať konkurenciu a znižovať motiváciu firiem investovať. Doteraz štát presne nevedel, koľko peňazí vynakladá na podporu firiem prostredníctvom dotácií. Revízia výdavkov tak predstavuje úplne prvý prehľad všetkých dotácií poskytovaných štátom.

„Snažili sme sa identifikovať, ktoré dotačné schémy nefungujú najlepšie a mali by sa zrušiť. Tiež sme sformulovali opatrenia pre ostatné schémy, ktoré sú opodstatnené, ale potrebujú vylepšenie,“ hovorí riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Martin Haluš.

V existujúcej podobe navrhuje revízia ponechať schémy v hodnote 630 miliónov eur. Schémy za 291 miliónov eur odporúča zrušiť a vyplácanie ďalších 80 miliónov eur navrhuje pozastaviť, kým sa nepreukáže ich opodstatnenosť alebo kým sa nezmenia podmienky vyplácania. Ostatné schémy je potrebné upraviť a zvýšiť ich efektívnosť.

Energetika

Najviac dotácií ide do energetiky. Už pred energetickou krízou to bolo vyše 800 miliónov eur ročne. Opodstatnenosť stratila podpora výroby elektriny z domáceho uhlia za 117 miliónov a 40 miliónová kompenzácia podnikom za tarifu za prevádzkovanie systému.

Šport

Štátna podpora športu dosahuje 110-150 miliónov eur ročne, výdavky sa v posledných rokoch viac ako zdvojnásobili. Za účelom podporovať najmä infraštruktúru vznikol Fond na podporu športu s ročnou alokáciou okolo 20 miliónov eur. Revízia odporúča podmieniť ďalšie vyplácanie príspevkov tým, že sa vyčerpajú nahromadené rezervy.

Pôdohospodárstvo

Slovenské pôdohospodárstvo je dotované najmä zo zdrojov EÚ, a to sumou takmer 600 miliónov eur. Podpora zo štátneho rozpočtu dosahuje v priemere 64 mil. eur ročne. Často má formu plošných „kompenzačných schém“, ktoré nedostatočne motivujú prijímateľov k efektivite. Dotácie sú väčšinou orientované najmä na podporu príjmov poľnohospodárov ako v prípade Zelenej nafty. Odporúčaním revízie je schému pozastaviť a upraviť jej podmienky. Navrhuje tiež zrušiť netransparentnú podporu potravinárom za vypĺňanie dotazníkov.

Kultúra

Pri kultúre navrhuje revízia väčšinu dotačných schém ponechať a upraviť. Chýbajú im explicitne stanovené ciele a vhodné ukazovatele na meranie výsledkov. Celková výška dotácií na kultúru sa pohybuje okolo 60 miliónov eur ročne. Bez dotácie by pravdepodobne nefungovala Matica slovenská. Revízia odporúča pokračovať s jej financovaním až po preskúmaní, ktoré úlohy by mohli vykonávať iné inštitúcie a pri ktorých by sa mohla pokúsiť uchádzať o súťaživé dotácie.

Výskum a vývoj

Dotácie a daňové výdavky na výskum a vývoj zo štátneho rozpočtu dosahujú v priemere 86 miliónov eur. Celkové výdavky na výskum a vývoj sú na Slovensku nižšie ako vo väčšina krajín EÚ a najmenej zo všetkých krajín V4. Revízia odporúča zamerať existujúcu podporu vo forme superodpočtu nákladov výskumu a vývoja viac na malé a stredné podniky. Opatrenie teraz využívajú najmä veľké firmy, ktoré by pravdepodobne realizovali výskum aj bez štátnej podpory. Zároveň navrhuje zrušiť patentbox, ktorý sa v praxi prakticky nevyužíva.

Cestovný ruch

Dotácie v cestovnom ruchu zo štátneho rozpočtu dosahujú v priemere 46 miliónov eur ročne. Okrem nich smeruje približne 20 miliónov eur na propagáciu krajiny, ako turistickej destinácie, prostredníctvom organizácie Slovakia Travel. Revízia odporúča znížiť jej schválený rozpočet na porovnateľnú úroveň so zahraničnými agentúrami na podporu turizmu. Oproti nim má v pomere k veľkosti sektora turizmu dvakrát vyšší rozpočet.

„Na Slovensku sa hodnotenie účinnosti dotačných schém nevykonáva systematicky. Vo väčšine prípadov nemajú jasne stanovené, čo bolo ich cieľom a čo má opatrenie zlepšiť,“ zhŕňa jedno zo zistení revízie Michal Havlát, riaditeľ daňových analýz a prognóz na Inštitúte finančnej politiky. „Inými slovami, chýbajú merateľné ukazovatele a ciele. Často sa za cieľ mylne považuje samotné prerozdelenie finančných prostriedkov,“ dodal.

Revízia nehodnotí výdavky z fondov EÚ, sociálne transfery ani transfery obciam a VÚC (prenesený výkon štátnej správy). Z celkových daňových výdavkov sa revízia zameriava na tie, ktoré sú určené najmä na podporu súkromného sektora a majú podobné ciele ako dotácie.

Záverečná správa revízie výdavkov na dotácie: https://www.mfsr.sk/files/archiv/32/Zaverecna_dotacie_230228_zverejnenie.pdf

Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR