Štátna pokladnica
Adresa:
IČO:
Tel.:
E-mail::
Internet:
Štatutárny zástupca:
Radlinského 32, P.O.BOX 13, 810 05 Bratislava
36065340
02/57 262 110, 02/57 262 111
info@pokladnica.sk
www.pokladnica.sk
Ing. Jana Ďuricová, riaditeľka
Pôsobnosť a kompetencie:
- Štátna pokladnica (ďalej len „ŠP“) je rozpočtová organizácia zriadená v zmysle zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vznikla 1. januára 2003 vymenovaním riaditeľa.
- ŠP predstavuje nový systém v komplexnom finančnom manažmente verejných financií a v riadení hotovosti, dlhu a investovania krátkodobých prebytkov likvidity verejného sektora. Zabezpečí okrem iného najmä centralizáciu príjmov a realizáciu verejných rozpočtov, správu pohľadávok a záväzkov štátneho rozpočtu a dennú likviditu štátneho rozpočtu. Do samotného výkonu verejnej správy a do kompetencií jej jednotlivých zložiek nezasahuje.
- ŠP bude podporovať ciele fiškálnej politiky prostredníctvom finančného plánovania, riadenia dlhu a likvidity, čo prispeje k udržaniu vývoja príjmov a výdavkov v rámci stanovených krátkodobých a strednodobých zámerov fiškálnej politiky. Znamená to skvalitnenie monitorovania plnenia úloh fiškálnej politiky, ktorá je definovaná v strednodobom finančnom výhľade, ročných a viacročných plánoch pôžičiek, ročných a viacročných cieľoch deficitu verejného rozpočtu a v koordinovaných cieľoch s NBS tak, aby nedochádzalo ku konfliktu medzi menovou a fiškálnou politikou.
- Pri existujúcom časovom nesúlade medzi daňovými, nedaňovými a colnými príjmami a verejnými výdavkami sa bude ŠP snažiť minimalizovať náklady na udržanie likvidity štátu prostredníctvom využívania najvýhodnejších podmienok na finančnom trhu v oblasti pôžičiek aj investícií. Bude sa tiež snažiť dosiahnuť optimálnu štruktúru štátnych pôžičiek, dobu splatnosti a náklady, pričom využije služby špecializovanej organizácie – Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity.
- Významným prínosom ŠP bude aj podpora rozvoja finančného a kapitálového trhu prostredníctvom pôžičkovej stratégie vlády a investovania krátkodobých prebytkov hotovosti.
- Vznik ŠP umožní aj centrálne riadenie štátnych aktív a pasív prostredníctvom evidencie fyzického majetku štátu a akcionárskych podielov v štátnych podnikoch a štátnych akciových spoločnostiach. Organizácie, ktoré majú v správe rôzne druhy nefinančných aktív, budú spolupracovať pri koordinácii svojej finančnej politiky so ŠP.
- Existencia ŠP uľahčí proces prípravy štátneho rozpočtu. Hlavnými prostriedkami budú podrobné informácie o realizácii verejných rozpočtov predošlého roka, plány rozpočtových prostriedkov a výsledky uplatňovania kontroly výdavkov pred ich uskutočnením.
- ŠP zabezpečí komplexné a včasné informácie o procese realizácie rozpočtu. Umožní jej to efektívny informačný systém umožňujúci hlbšie analyzovať výdavky jednotlivých klientov ŠP a poskytujúci informácie o všetkých realizovaných ekonomických transakciách.
- V neposlednom rade bude ŠP zabezpečovať evidenciu informácií a ekonomických ukazovateľov za verejnú správu. Podkladom pre túto činnosť bude účtovníctvo a výkazníctvo.
Funkcie ŠP
Uvedené ciele bude ŠP dosahovať prostredníctvom svojich funkcií:
-
centralizácia príjmov,
-
riadenie výdavkov,
-
účtovníctvo,
-
platobný styk,
-
finančné plánovanie,
-
riadenie aktív,
-
riadenie hotovosti,
-
riadenie dlhu,
-
kontrola
Vznik ŠP ako podpora integračného úsilia SR do EÚ
Pre všetky krajiny Európskej únie (ďalej len „EÚ“) sú záväzné Maastrichtské kritériá v oblasti dlhu verejnej správy vzhľadom na možné negatívne dôsledky nadmerného zadlženia sa jednej krajiny pre menovú úniu. Z toho vyplývajú aj požiadavky na existenciu efektívneho nástroja riadenia verejných financií pre krajiny uchádzajúce sa o členstvo v EÚ. Zo správ Európskej komisie vyplýva, že SR bude musieť v oblasti verejných financií vykonať najmä podstatnú reformu systému kontroly riadenia predvstupových fondov a štrukturálnych fondov. Ďalšou dôležitou úlohou bude zosúladenie výkazníctva a štatistických údajov s výkazníctvom EÚ. V SR bude tieto funkcie zabezpečovať ŠP.
Vytvorením ŠP sa Slovenská republika pripojí k európskym krajinám, kde už pokladnice úspešne pracujú veľa rokov. Z krajín, v ktorých majú viacročné pozitívne skúsenosti s pokladnicou, spomenieme Španielsko, Francúzsko, Švédsko, Portugalsko, Fínsko, Dánsko, Írsko, z asociovaných krajín najmä Maďarsko a Slovinsko.