Finančné rámce pre využívanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na skrátené programové obdobie 2004 - 2006

1. Záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych opatrení
2. Odhad príjmov SR zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu
3. Prílohy

Východiskovým dokumentom pre finančné rámce pre využívanie prostriedkov zo štrukturálnych opatrení (štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu) bol materiál Európskej komisie „Spoločný finančný rámec na obdobie 2004 - 2006 pre prístupové rokovania“ zo dňa 30. januára 2002. V zmysle dokumentu bol v súlade s finančnými rámcami stanovenými v Berlíne v roku 1999 vyčlenený finančný balík na štrukturálne opatrenia v objeme 25 567 mil. EUR pre 10 kandidátskych krajín na skrátené programovacie obdobie 2004 - 2006. Podiel Slovenskej republiky na uvedenom balíku predstavoval 1 750 mil. EUR, t. j. približne 6,9 %. Pomer medzi štrukturálnymi fondami a Kohéznym fondom pre všetky kandidátske krajiny bol stanovený na 67 % : 33 %.

Vyjednávania k finančným a rozpočtovým záležitostiam prístupového procesu prebiehali počas roka 2002 vo viacerých etapách medzi predsedníctvom Rady ministrov, Európskou komisiou a kandidátskymi krajinami.

Rada pre všeobecné záležitosti dňa 18. novembra 2002 stanovila dátum vstupu nových členov na 1. mája 2004. Neskorší dátum vstupu neovplyvní navrhovanú výšku záväzkov EÚ pre štrukturálne fondy na rok 2004.

V zmysle záverov Bruselského summitu Rady ministrov ES z 24. - 25. októbra 2002 bol uvedený finančný balík pre kandidátske krajiny znížený o 2,5 mld. EUR na 23 mld. EUR. K 16. decembru 2002 v zmysle návrhu dánskeho predsedníctva objem finančných prostriedkov vyčlenených pre štrukturálne operácie predstavuje 22 846 mil. EUR. Uvedené zmeny v celkovom objeme pre štrukturálne operácie spôsobovali automaticky zmeny záväzkov pre Slovenskú republiku.

Ukončením prístupových rokovaní s Európskou komisiou na summite v dňoch 12. - 13. decembra 2002 v Kodani bola pre Slovenskú republiku potvrdená výška záväzkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu pre skrátené programovacie obdobie 2004 - 2006.

Tabuľka 1:

Záväzky ES voči kandidátskym krajinám v rámci štrukturálnych operácií podľa jednotlivých rokov skráteného programovacieho obdobia 2004 - 2006 v stálych cenách roku 1999 v mil. EUR

1. Záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych opatrení

1.1 Záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych opatrení
1.2 Záväzky ES voči SR pre štrukturálne fondy podľa cieľov a iniciatív ES
1.3. Záväzky ES voči SR pre štrukturálne fondy podľa jednotlivých štrukturálnych fondov
1.4. Záväzky ES voči SR pre štrukturálne fondy podľa programovacích dokumentov

1.1 Záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych opatrení

Po ukončení prístupových rokovaní boli schválené záväzky ES pre Slovenskú republiku v rámci štrukturálnych opatrení vo výške 1 560 mil. EUR (6,9 % z celkových záväzkov pre kandidátske krajiny), z čoho pre štrukturálne fondy je vyčlenených 1 050,3 mil. EUR a pre Kohézny fond 509,7 mil. EUR. Vzhľadom k tomu, že Európske spoločenstvá v skrátenom programovacom období 2004 – 2006 budú uplatňovať postupné zvyšovanie príspevku (phasing-in), ročné záväzky pre Slovenskú republiku sa budú postupne zvyšovať (tab. 2).

Tabuľka 2:

Záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych operácií podľa jednotlivých rokov skráteného programovacieho obdobia 2004 - 2006 v stálych cenách roku 1999 v mil. EUR

Tabuľka 3:

Záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych operácií podľa jednotlivých rokov skráteného programovacieho obdobia 2004 - 2006 v bežných cenách v mil. EUR
Pri prepočtoch na bežné ceny zo stálych cien roku 1999 bol pre štrukturálne fondy použitý deflátor štrukturálnych výdavkov a poľnohospodárstva v zmysle medziinštitucionálnej dohody medzi EK, Radou a Európskym parlamentom z mája 1999, kým pre Kohézny fond bol použitý aktuálny deflátor HNP z 5. 12. 2002 podľa dostupných údajov z Rady ministrov ES.

V zmysle tab. 3 v rámci skráteného programovacieho obdobia 2004 - 2006 záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych opatrení v bežných cenách budú predstavovať 1 764,87 mil. EUR , z čoho štrukturálne fondy predstavujú 1 187,61 mil. EUR a Kohézny fond 577,26 mil. EUR Podiel štrukturálnych opatrení na celkovom objeme finančných prostriedkov vyčlenených pre SR zo všeobecného rozpočtu EÚ (2 516,9 mil. EUR) predstavuje 62 %, z čoho podiel štrukturálnych fondov predstavuje 41,73 % a Kohézneho fondu 20,27 %.

1.2 Záväzky ES voči SR pre štrukturálne fondy podľa cieľov a iniciatív ES

Finančné prostriedky v rámci štrukturálnych fondov sa vyčleňujú podľa jednotlivých cieľov a Iniciatív ES.

cieľ 1 - cieľ ES umožňujúci podporu zo štrukturálnych fondov pre zaostávajúce regióny, v ktorých hodnota HDP na obyvateľa meraná paritou kúpnej sily a vypočítaná na základe údajov ES v priemere za posledné tri kalendárne roky je menšia ako 75 % priemeru Európskych spoločenstiev.
cieľ 2 - cieľ ES umožňujúci podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu pre regióny vážne postihnuté úpadkom priemyslu.
cieľ 3 - cieľ ES umožňujúci podporu z Európskeho sociálneho fondu pre rozvoj ľudských zdrojov.
Iniciatívy ES sú formou pomoci ES zo štrukturálnych fondov, ktorá sa týka cezhraničnej (INTERREG A), transregionálnej (INTERREG B) a transnacionálnej spolupráce (INTERREG C), hospodárskej a spoločenskej obnovy zaostalých miest a mestských oblastí (URBAN), rozvoja vidieka (LEADER) alebo medzištátnej spolupráce na presadzovanie nových prostriedkov boja so všetkými formami diskriminácie a nerovnoprávnosti v oblasti trhu práce (EQUAL).

Oprávnenými oblasťami SR na podporu v rámci jednotlivých cieľov sú v zmysle uznesenia vlády SR č. 157/2002 nasledovné regióny:

cieľ 1 – Západné Slovensko, Stredné Slovensko, Východné Slovensko
cieľ 2 – Bratislavský kraj
cieľ 3 – Bratislavský kraj

Finančné rozdelenie pre cieľ 1 vychádza z kritérií stanovených v článku 7, odseku 3 nariadenia Rady č. 1260/1999 z 21. júna 1999 určujúceho všeobecné pravidlá o štrukturálnych fondoch (ďalej len „všeobecné nariadenie“), ako sú oprávnené obyvateľstvo, regionálna prosperita, národná prosperita a relatívna závažnosť štrukturálnych problémov (najmä úroveň nezamestnanosti).

Finančná alokácia čiastok rozdelených v rámci cieľa 2 je založená na podiele oprávneného obyvateľstva v súlade s prístupom aplikovaným v 15 členských krajinách a s článkom 7, odsek 4 všeobecného nariadenia.

Pri cieli 3 finančné rozdelenie vychádza z kritérií uvedených vo všeobecnom nariadení, ako situácia v zamestnanosti, vzdelanostná úroveň a účasť žien na pracovnom trhu.
V skrátenom programovacom období 2004 – 2006 bude EÚ podporovať v kandidátskych krajinách iba dve iniciatívy ES – INTERREG a EQUAL. Alokácia prostriedkov z iniciatívy INTERREG vychádza z kritéria celkového počtu obyvateľov a obyvateľov v prihraničných regiónoch. Kritériá v rámci iniciatívy EQUAL sú rovnaké ako pri cieli 3. 

V nadväznosti na uvedené záväzky zo štrukturálnych fondov stanovila Európska komisia rozdelenie finančných prostriedkov štrukturálnych fondov podľa cieľov a Iniciatív ES v súlade so všeobecným nariadením (tab. č. 4).

Tabuľka 4:

Záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych fondov podľa cieľov a Iniciatív ES v stálych cenách roku 1999 v mil. EUR

Štrukturálne fondy podľa cieľov a iniciatív ES

Tabuľka 5:

Záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych fondov podľa cieľov a Iniciatív ES v bežných cenách v mil. EUR

Štrukturálne fondy podľa cieľov a iniciatív ES

1.3. Záväzky ES voči SR pre štrukturálne fondy podľa jednotlivých štrukturálnych fondov
Na rozdiel od rozdelenia finančných prostriedkov štrukturálnych fondov podľa jednotlivých cieľov a iniciatív ES, ktoré určuje Európska komisia, rozdelenie medzi jednotlivými fondami je vo výlučnej kompetencii SR.

Vláda SR uznesením č. 782 z k návrhu rámcovej smernice pre rokovania v kapitolách s finančným dopadom zo dňa 10. júla 2002 rozhodla o predbežnom rozdelení finančných prostriedkov medzi jednotlivými štrukturálnymi fondami a iniciatívami ES nasledovne: Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „ERDF“) – 35 %; Európsky sociálny fond (ďalej len “ESF“) – 25 %; usmerňovacia sekcia Európskeho záručného a usmerňovacieho poľnohospodárskeho fondu (ďalej len „EAGGFu“) a Finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu (ďalej len „FIFG“) – 35 % a iniciatívy ES (Interreg a Equal) – 5 %.

V nadväznosti na zmeny finančných rámcov pre štrukturálne fondy došlo k určitým zmenám uvedených pomerov nakoľko Európska komisia zmenila v októbri 2002 pomer iniciatív k celkovým záväzkom z 5 % na 5,38 % .

Tabuľka 6:

Záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych fondov podľa jednotlivých fondov a iniciatív ES v stálych cenách roku 1999 v mil. EUR podľa predbežného percentuálneho rozdelenia z 10. júla 2002

Štrukturálne fondy podľa cieľov a iniciatív ES

Tabuľka 7:

Záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych fondov podľa jednotlivých fondov a iniciatív ES v bežných cenách v mil. EUR podľa predbežného percentuálneho rozdelenia z 10. júla 2002

Štrukturálne fondy podľa cieľov a iniciatív ES

Rozhodnutie vlády SR o rozdelení finančných prostriedkov medzi jednotlivými štrukturálnymi fondami vychádzalo z reakcie na zníženú úroveň priamych platieb do pôdohospodárstva, ktoré na základe negociácií v júni 2002 boli na úrovni 25 %, 30 % a 35 % v rokoch 2004, 2005 a 2006. Zvýšenie podielu EAGGFu a FIFG malo zabezpečiť dodatočné prostriedky do oblasti pôdohospodárstva.

Vzhľadom k tomu, že od predbežného rozdelenia finančných prostriedkov medzi jednotlivými štrukturálnymi fondami došlo k niektorým významným zmenám navrhujeme nasledovné rozdelenie finančných prostriedkov štrukturálnych fondov:

(Pomer stanovený Európskou komisiou pre iniciatívy ES 5,38 % bol vopred daný.)

ERDF – 46,62 %
ESF – 28 %
EAGGFu a FIFG – 20 %
Iniciatívy – 5,38 %.

Dôvody zníženia podielu EAGGFu a zvýšenie podielu ERDF vychádza z nasledovných skutočností:

• zmenená situácia v príjmoch z EÚ pre pôdohospodárstvo

Od júla 2002 do konca prístupových rokovaní záväzky EÚ voči SR v oblasti rozvoja vidieka boli zvýšené o viac ako 90 mil. EUR, pre trhovo orientované výdavky o 27 mil. EUR, kým výška priamych platieb zostala na pôvodnej úrovni ( spolu 117 mil. EUR ).

Od júla 2002 boli znížené záväzky pre štrukturálne fondy o 114 mil. EUR (z 1 164 mil. EUR na 1 050 mil. EUR). Zníženie záväzkov pre štrukturálne fondy pri zohľadnení uznesenia vlády SR č. 782/2002, v ktorom sa rozhodlo o predbežnom rozdelení finančných prostriedkov medzi jednotlivými štrukturálnymi fondami znamenalo pokles záväzkov pre usmerňovaciu sekciu EAGGF a FIFG o 40 mil. EUR , kým pre ERDF, ESF a iniciatívy ES 74 mil. EUR .
Celková zmena záväzkov EÚ voči SR v pôdohospodárstve a pre štrukturálne fondy od júla 2002 do konca prístupových rokovaní pri zohľadnení uznesenia vlády SR č. 782/2002 mala za následok zvýšenie záväzkov pre pôdohospodárstvo o 77 mil. EUR , kým v ostatných oblastiach podporovateľných zo štrukturálnych fondov došlo k zníženiu záväzkov o 74 mil. EUR .

Prílohy 1 a 2 poskytujú informácie o výške záväzkov EÚ voči SR v oblasti pôdohospodárstva a o predpokladanom čerpaní finančných prostriedkov zo záväzkov EÚ.

• možnosť využívania národných vyrovnávacích platieb

V novembri 2002 EÚ navrhla možnosť využívania tzv. národných vyrovnávacích platieb v oblasti priamych platieb. Pôvodnú úroveň priamych platieb pre SR z priamych platieb EÚ (25 % v roku 2004, 30 % v roku 2005 a 35 % v roku 2006) možno doplácať až do výšky 55 % v roku 2004, 60 % v roku 2005 a 65 % v roku 2006. Národné vyrovnávacie platby môžu byť pokryté presunom z prostriedkov určených na rozvoj vidieka až do úrovne 20 % ročného záväzku EÚ a doplácaním zo štátneho rozpočtu. Využitie uvedenej možnosti je vo výlučnej kompetencii SR . Príloha 3 poskytuje prehľad o rôznej úrovni priamych platieb pri aplikovaní národných vyrovnávacích platieb . Národná vyrovnávacia platba zo štátneho rozpočtu v roku 2004 môže byť poskytnutá až do výšky 84 mil. EUR, v roku 2005 do výšky 89 mil. EUR a v roku 2006 do výšky 90 mil. EUR pri maximálnom presune finančných prostriedkov z rozvoja vidieka na priame platby.

• riziko nedostatku projektov a nepostačujúcej absorbčenj kapacity pri využívaní EAGGFu

Riziko nedostatku projektov na čerpanie prostriedkov z EAGGFu vychádza zo skúseností pri implementácii programu SAPARD. K 31. decembru 2002 bolo po niekoľkoročnej príprave programu nakontrahovaných iba 13 % z disponibilných verejných zdrojov programu SAPARD z Ročnej finančnej dohody na rok 2000 a k tomu prislúchajúcemu spolufinancovaniu zo štátneho rozpočtu. Podľa odhadov EK sa aj po vstupe SR do EÚ budú až do roku 2006 využívať prostriedky z nevyčerpaných záväzkov programu SAPARD z Ročných finančných dohôd roku 2001, 2002 a 2003, ktoré sú rovnako ako EAGGFu založené na projektovom základe. Predkladanie málo kvalitných projektov v rámci programu SAPARD, ktorý má na 90 % charakter štrukturálnych fondov (usmerňovacia sekcia EAGGF) naznačuje veľké problémy s adaptáciou pôdohospodárov SR na zmenené podmienky pri reštrukturalizácii poľnohospodárskych aktivít.

Kritéria pre predkladanie projektov programu SAPARD v niektorých oblastiach boli veľmi prísne stanovené. Monitorovací výbor pre program SAPARD dňa 22. októbra 2002 schválil zmeny programu SARARD, ktoré boli následne dňa 18. novembra 2002 jednohlasne odsúhlasené na zasadnutí STAR výboru (výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka). Uvedené zmeny okrem iného upravovali prísne finančno - ekonomické kritériá pre potenciálnych konečných prijímateľov. Ako príklad možno uviesť zmenu miery zadĺženosti pre navrhovateľov projektov, nakoľko predchádzajúce kritériá boli pre podnikateľské subjekty v poľnohospodárstve nedosiahnuteľné.
Ak v prípade programu SAPARD (celkové záväzky vo výške 74 mil. EUR) vznikli problémy pri spĺňaní kritérií stanovených pre podnikateľské subjekty, tak pri využívaní usmerňovacej sekcie EAGGF (záväzky vo výške 210,6 mil. EUR aj pri 20 % podiele EAGGFu na štrukturálnych fondoch) existuje obava, že bude málo podnikateľských subjektov spĺňať kritériá pre predkladanie návrhov projektov.

• rozdelenie štrukturálnych fondov v členských krajinách a kandidátskych krajinách EÚ

Tabuľka 8:

Rozdelenie záväzkov EÚ pre cieľ 1 na jednotlivé štrukturálne fondy v súčasných členských krajinách EÚ na roky 2000 – 2006 v %:

Tabuľka 9:

Rozdelenie záväzkov EÚ na jednotlivé štrukturálne fondy v Českej republike a v Maďarsku na roky 2004 – 2006 v %:

Tabuľka 10:

Rozdelenie záväzkov EÚ na jednotlivé štrukturálne fondy vo všeobecnom rozpočte EÚ v roku 2002:

• financovanie počtu operačných programov

• dosiahnutie špecifického cieľa Národného rozvojového plánu

Rozdelenie medzi fondami by malo byť v súlade so strategickým cieľom základného programovacieho dokumentu štrukturálnych fondov – Národného rozvojového plánu (ďalej len „NRP“). Strategickým cieľom NRP je „zabezpečiť pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja taký rast HDP, aby SR do roku 2006 dosiahla úroveň 54 - 57 % z priemeru HDP na obyvateľa v krajinách EÚ“.

Pôdohospodárstvo SR sa vyznačuje nízkou produktivitou investícií pri tvorbe HDP (náročnosť investícií na tvorbu dodatočnej jednotky HDP je v pôdohospodárstve SR vysoká), nízkou produktivitou práce a nízkou hodnotou pridanou spracovaním. Nadmerný prílev finančných prostriedkov do málo produktívneho poľnohospodárstva ako súčasti primárnej sféry ekonomiky na úkor sekundárnej, terciárnej a kvarciárnej sféry ekonomiky pravdepodobne neumožní dosiahnutie ambiciózneho strategického cieľa NRP;

• miera reštrukturalizácie pôdohospodárstva

• odporúčania medzirezortnej pracovnej skupiny pre programovanie zriadenej pod Prípravným výborom pre štrukturálne fondy zo dňa 6. decembra 2002 

V zmysle uvedených argumentov a odporúčaní medzirezortnej pracovnej skupiny pre programovanie navrhujeme znížiť podiel EAGGFu a FIFG na 20 % a zvýšiť podiel ERDF na 46,62 % najmä pre Sektorový operačný program Dopravy (existencia vopred pripravených kvalitných projektov na rozvoj dopravnej infraštruktúry) a Sektorový operačný program Ekonomický rozvoj (vysoká produktivita investícií a práce, vysoká hodnota pridaná spracovaním).

Tabuľka 11:

Záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych fondov podľa jednotlivých fondov a iniciatív ES v stálych cenách roku 1999 v mil. EUR (ERDF – 46,62 %; ESF – 28 %; EAGGFu a FIFG – 20 % a iniciatívy ES 5,38 %)

Tabuľka 12:

Záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych fondov podľa jednotlivých fondov a iniciatív ES v bežných cenách v mil. EUR (ERDF – 46,62 %; ESF – 28 %; EAGGFu a FIFG – 20 % a iniciatívy ES 5,38 %)

1.4. Záväzky ES voči SR pre štrukturálne fondy podľa programovacích dokumentov

Rozdelenie záväzkov podľa jednotlivých fondov a operačných programov je nevyhnutnou podmienkou vypracovania finančných plánov základných programovacích dokumentov pre cieľ 1 ako Národný rozvojový plán, sektorové operačný programy a regionálny operačný program.

Jednotný programovací dokument pre cieľ 2 Bratislavský kraj bude financovaný v rokoch 2004-2006 z ERDF vo výške 33 mil. EUR v stálych cenách roku 1999, Jednotný programovací dokument pre cieľ 3 Bratislavský kraj z ESF vo výške 39,9 mil. EUR.

Rozdelenie finančných prostriedkov v rámci cieľa 1 pre jednotlivé operačné programy je v kompetencii riadiaceho orgánu pre Rámec podpory Spoločenstva – Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. Ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja SR bola dňa 18.decembra 2002 vládou SR uložená úloha predložiť na rokovanie vlády SR dňa 15. januára 2003 návrh rozdelenia záväzkov štrukturálnych fondov pre cieľ 1 podľa operačných programov.

2. Odhad príjmov SR zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu

2.1 Odhad príjmov Slovenskej republiky zo štrukturálnych fondov v rokoch 2004-2006 v stálych cenách roku 1999 a v bežných cenách
2.2 Odhad príjmov Slovenskej republiky z Kohézneho fondu v rokoch 2004-2006 v stálych cenách roku 1999 a v bežných cenách
2.3 Odhad celkových príjmov Slovenskej republiky zo štrukturálnych opatrení v rokoch 2004-2006 v stálych cenách roku 1999 a v bežných cenách

2.1 Odhad príjmov Slovenskej republiky zo štrukturálnych fondov v rokoch 2004-2006 v stálych cenách roku 1999 a v bežných cenách

Záväzky ES príslušného roku sa v súlade so všeobecným nariadením môžu vyplácať v priebehu príslušného roku a dvoch nasledujúcich v zmysle pravidla N + 2 (napr. záväzky za rok 2004 sa budú vyplácať do konca roku 2006). V prípade, že členská krajina nevyčerpá záväzky v stanovenom termíne, stratí nárok na nevyčerpanú čiastku.

Reálne platby (príjem SR zo štrukturálnych fondov) budú závisieť od schválených záväzkov ES, pripravenosti administratívnych štruktúr (riadiacich a sprostredkovateľských orgánov, platobného orgánu), od schopnosti SR implementovať štrukturálne programy, kvality predkladaných projektov, od absorpčnej kapacity SR a od kapacity spolufinancovania z verejných a súkromných zdrojov.

Podľa záverov prístupových rokovaní sa pre pristupujúce krajiny budú aplikovať odlišné princípy a východiská, ako sa uvádzajú vo všeobecnom nariadení.
V článku 32 všeobecného nariadenia sa uvádza, že zálohová platba poskytnutá členským štátom predstavuje 7 % z celkových záväzkov ES vyčlenených pre členskú krajinu na celé programovacie obdobie pre štrukturálne fondy.

V prípade nových členských štátov sa táto percentuálna miera zmení na 16 %, resp. o 1/6 celkových záväzkov. EK v prípade zálohových platieb plánuje novým členským krajinám poskytnúť preddavok na 6 mesiacov na obdobie 2004 – 2006 (6 polročných úsekov). Táto zálohová platba bude predstavovať počiatočný pracovný kapitál pokrývajúci náklady na rozbehnutie programov. V roku 2004 zálohová platba bude vo výške 10 % z celkových záväzkov ES na roky 2004-2006 (vzhľadom na posun predpokladaného dňa dátumu vstupu do ES) a 6 % v roku 2005.

Podľa metodiky EK sa pri čerpaní platieb v nasledujúcich rokoch za predpokladu maximálneho využitia záväzkov odhadujú nasledovné percentuálne podiely z priemerného ročného záväzku ES novej voči členskej krajine.

Tabuľka 13:

Odhad čerpania finančných prostriedkov zo záväzkov ES (v %) v zmysle návrhu ES

Tabuľka 14:

Odhad čerpania finančných prostriedkov štrukturálnych fondov (reálne platby) z priemerného ročného záväzku ES v rokoch 2004 - 2006 v stálych cenách roku 1999 v mil. EUR

Tabuľka 15:

Odhad čerpania finančných prostriedkov štrukturálnych fondov (reálne platby) z priemerného ročného záväzku ES v rokoch 2004 - 2006 v bežných cenách v mil. EUR

Za predpokladu maximálneho čerpania zo štrukturálnych fondov v zmysle uvedených prepočtov môže Slovenská republika môže počítať s nasledovnými čiastkami (odhadované údaje za roky 2007 a 2008 sa neuvádzajú, vzhľadom k tomu, že ide sú iba čiastkové a budú doplnené o údaje vzťahujúce sa na nové programovacie obdobie ES 2007- 2013)

2.2 Odhad príjmov Slovenskej republiky z Kohézneho fondu v rokoch 2004-2006 v stálych cenách roku 1999 a v bežných cenách

Záväzky ES príslušného roku sa pri Kohéznom fonde môžu vyplácať v priebehu niekoľkých rokov. Priemerná doba vyčerpanie záväzkov sa pohybuje okolo 5 rokov. Rozdielny prístup medzi Kohéznym fondom a štrukturálnymi fondami v čerpaní zo záväzkov pramení predovšetkým v charaktere pomoci. Z Kohézneho fondu sa financujú veľké projekty v oblasti dopravnej infraštruktúry a životného prostredia nad 10 EUR, kým v prípade štrukturálnych fondov nie je stanovená minimálna čiastka pre projekty. Projekty Kohézneho fondu sú technologicky veľmi náročné a ich realizácia niekedy presahuje 10 rokov. Vzhľadom k tomu, že tieto projekty sú dlhodobé a môžu sa hradiť výlučne zo záväzkov ES prijatých v rámci jedného programovacieho obdobia, časové obmedzenie čerpania záväzkov je vylúčené.

Reálne platby (čerpanie SR z Kohézneho fondu) budú závisieť od schválených záväzkov ES, od kvality predkladaných projektov, schopnosti SR implementovať projekty Kohézneho fondu, od absorpčnej kapacity SR a od kapacity spolufinancovania z verejných a súkromných zdrojov.

Právne predpisy ES platné pre Kohézny fond uvádzajú výšku zálohovej platby pre konkrétne projekty. Určenie celkovej zálohovej platby pre skupinu projektov je veľmi obtiažne, vzhľadom k tomu, že nie je možné vopred určiť počet schválených projektov na jednotlivé roky. V prípade Kohézneho fondu sa neuvažuje so zálohovou platbou z celkových záväzkov, ale ES navrhla harmonogram percentuálneho čerpania z ročných záväzkov pre Kohézny fond.

Tabuľka 16:

Odhad čerpania finančných prostriedkov Kohézneho fondu zo záväzkov ES (v %) v zmysle návrhu EK

Tabuľka 17:

Odhad čerpania finančných prostriedkov Kohézneho fondu (reálne platby) z priemerného ročného záväzku ES v rokoch 2004 - 2006 v stálych cenách roku 1999 a v bežných cenách v mil. EUR

V zmysle uvedených prepočtov odhadu príjmov z Kohézneho fondu za predpokladu maximálneho čerpania môže Slovenská republika počítať s nasledovnými čiastkami (dhadované údaje za roky 2007 a 2008 sa neuvádzajú vzhľadom k tomu, že budú doplnené o čerpanie prostriedkov zo záväzkov vzťahujúcich sa na nové programovacie obdobie ES 2007- 2013):

2.3 Odhad celkových príjmov Slovenskej republiky zo štrukturálnych opatrení v rokoch 2004-2006 v stálych cenách roku 1999 a v bežných cenách

Tabuľka 18:

Odhad celkových príjmov SR zo štrukturálnych opatrení v stálych cenách roku 1999 v mil. EUR

Tabuľka č. 19:

Odhad celkových príjmov SR zo štrukturálnych opatrení v bežných cenách v mil. EUR

Celkové príjmy Slovenskej republiky zo štrukturálnych opatrení v rokoch 2004 - 2006 za predpokladu maximálneho čerpania by mali predstavovať v stálych cenách roku 1999 - 654,01 mil. EUR a v bežných cenách 741,68 mil. EUR.