MF SR chce, aby súdny spor so zdravotnými poisťovňami pokračoval na Ústavnom súde
Aktualizované dňa: 01.04.2019 15:49
Ministerstvo financií SR zverejňuje odborný posudok JUDr. Jána Drgonca, ktorý prezentovalo na minulo týždňovom súdnom pojednávaní, o zákaze zisku zdravotných poisťovní. Cieľom zverejnenia je, aby laická aj odborná verejnosť mala možnosť pochopiť postoj MF SR, ktoré háji už viac ako 10 rokov záujmy všetkých občanov SR v tejto veci.
MF SR je svedkom toho, že si súkromní akcionári zdravotných poisťovní bez jednoznačného ústavnoprávneho základu vyvodzujú vlastnícke právo k niečomu, čo je verejné a interpretujú svojpomocne nálezy Ústavného súdu SR (ÚS SR) v otázkach, ktoré ÚS SR v nálezoch vôbec nezodpovedal. MF SR v tomto spore žiada, aby tieto otázky zásadného významu resp. závery, na základe ktorých žalobca uplatňuje svoj názor, zodpovedal ÚS SR ako jediná kompetentná autorita. Prebiehajúci súdny spor o náhradu škody v sume viac ako 400 mil. EUR s holandskou spoločnosťou HICEE ako akcionárom zdravotnej poisťovne Dôvera vyvolaný tzv. zákazom zisku vo verejnom zdravotnom poistení môže mať výrazný dopad nielen na verejné financie, ale aj na fungovanie zdravotného systému.
V rámci svojho postavenia MF SR v tomto spore presadzuje prerušenie konania za účelom predloženia viacerých otázok ÚS SR. Spoločnosť HICEE opakovane odmieta tento postup a argumentuje, že nález ÚS SR z roku 2011, ktorý vyhlásil tzv. zákaz zisku v zdravotníctve za protiústavný, dáva odpoveď na všetky relevantné otázky týkajúce sa sporu. Tento argument spoločnosti HICEE je vo výraznom rozpore s ústavnou-právnou analýzou JUDr. Drgonca.
Podľa tejto analýzy je jedným z kľúčových aspektov fungovania zdravotného systému na Slovensku otázka vlastníctva zdravotných odvodov, ktoré sú platené fyzickými osobami povinne zo zákona, pričom ich nezaplatenie je spojené aj s možnými trestnoprávnymi sankciami. V súčasnosti existuje vážny rozpor medzi orgánmi verejnej moci, ktoré vstúpili do tohto sporu (Národnou radou SR, MF SR a Ministerstvom zdravotníctva SR) a súkromnými zdravotnými poisťovňami, keďže podľa nich sú prostriedky vyzbierané od občanov SR iba v správe zdravotných poisťovní. Tento záver potvrdzuje aj analýza. Na druhej strane zdravotné poisťovne tvrdia, že tieto prostriedky sú ich majetkom okamihom pripísania na ich účet a môžu nimi disponovať podľa svojho uváženia t. j. aj si z nich vyplácať zisk.
Súkromné zdravotné poisťovne si za účelom výpočtu budúcich úžitkov dokonca privlastňujú aj tzv. poistný kmeň, ktorý predstavuje na rozdiel od poistných zmlúv v komerčnom poistení, len súbor prihlášok občanov SR, ktoré sú adresátmi zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia. Najvyšší súd SR pritom rozhodol, že poistný kmeň nie je predmetom vlastníctva a preto ako taký nepredstavuje obchodovateľný majetok a nemôže byť ocenený.
Ďalším sporným momentom je absencia obsahovej interpretácie článku 40 Ústavy SR zo strany ÚS SR. Tento článok garantuje právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia všetkým občanom Slovenskej republiky. Principiálnou otázkou je, do akej miery je výplata zisku súkromných akcionárom zdravotných poisťovní, ktorý podľa ÚS SR spadá pod ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy SR, ústavne komfortná aj s článkom 40 Ústavy SR.
Tretia ústavnoprávne relevantná otázka je existencia hospodárskej súťaže v oblasti zdravotného poistenia z pohľadu Ústavy SR. Ako sa uvádza v analýze, dôležitou a ústavným súdom nezodpovedanou otázkou je, či sa základné právo podnikať zaručuje aj mimo sféry ekonomicky významných aktivít, v činnostiach, ktoré sú vyňaté spod pravidiel hospodárskej súťaže. Dôležité je tiež uviesť, že vykonávanie verejného zdravotného poistenia neobsahuje prvok rizikovosti oproti štandardnému podnikaniu, najmä ak súkromná zdravotná poisťovňa je schopná si na začiatku hospodárskeho roka naprojektovať zisk.
Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR